To musí byť fotomontáž, pochybujú mnohí. Miro Sabo neváha ísť oproti vlkovi, keď ide o dobrý záber

Akonáhle človek fotí v teréne, je to tak trocha lotéria. No neraz mu priniesla úspech v podobe ocenenia v súťažiach. Trebárs jedna z najúspešnejších fotografií je Matterhorn ožiarený slnkom, ako sa odráža v jazere Stellisee. „To bola prvá expedícia do Švajčiarska, kde nám počasie vyšlo nádherne, Matterhorn bol stále pred nami. Potom sme tam prišli na ďalší rok znova a ani sme ho nevideli, lebo do toho začalo pršať i snežiť,“ spomínal pre SME. 

Miro do terénu nechodí len s fotoaparátom, ale i so slzným plynom. Nikdy totiž nevie, či nestretne nejakého psa, ktorý by ho ohrozoval.

„Fotil som kostolík v Čeríne z jedného kopca medzi dvoma obcami. Už som mal dofotené, zbalil som veci a zrazu som počul brechot. V diaľke svietili dva páry očí. Pri svetle čelovky som videl, že oproti mne bežia akési dve beštie. Rozmýšľal som, či vyliezť na strom alebo utiecť. Nakoniec som si povedal, že im idem oproti. Zobral som slzotvorný sprej a šiel. Boli to dve veľké psiská. Keď prišli asi na päť metrov, začali postupne po krôčiku postupovať smerom ku mne. A keď jeden prišiel na asi meter a pol, striekol som mu do očí slzotvorný sprej. Zavyl, ušiel a druhý ušiel za ním," šokoval príhodou. Nakoniec zistil, že jeden z nich bol vlk. 

Miro si už vychováva aj nasledovníka. O fotku sa začína postupne zaujímať jeho syn. Svoj fotoaparát zatiaľ nemá, no otec mu ho očas požičia.