Peter Dubovský chcel na tragickej dovolenke požiadať Auréliu o ruku. Ak by svietilo slnko, mohol žiť

„Bavili sme sa predtým o budúcnosti, plánovali sme aj deti, ale to, že ma chce v Thajsku požiadať o ruku, som netušila,“ povedala Aurélia, ktorá až na ceste domov v jeho peňaženke našla lístok zo zlatníctva. „V jeho veciach sa našiel zásnubný prstienok a až náš spoločný kamarát Rišo Trutz mi prezradil, čo mal v pláne a že ho kupoval v máji pred dovolenkou v Oviede,“ vysvetľuje pôvod zásnubného prsteňa, ktorý jej Peter nestihol dať.

Bráško, zober ma domov

V ten osudný deň sa rozhodovali, aký budú mať program. „Chystali sme sa na pláž, ale nesvietilo slnko, tak sme sa rozhodli ísť k vodopádom,“ popísala osudné rozhodnutie. Peter si chcel urobiť nejaké zábery, tak odbehol od svojej skupinky. Jeho pošmyknutie a pád si nevšimli.

„Po chvíli sme zaregistrovali nejaký rozruch, išli sme sa pozrieť, čo sa deje,“ spomínala Aurélia, ktorá spolu s budúcim švagrom Ivanom našla Petra zraneného. Udrel si hlavu, nemohol sa hýbať a sťažoval sa na veľkú bolesť chrbta a nôh. „Bráško, zober ma domov, vravel Ivanovi. To boli posledné slová, na ktoré si spomínam,“ prezradila. V tej chvíli každého prosila o pomoc. Petrovi pomáhali aj lekári, ktorí boli medzi turistami, no na profesionálnych záchranárov čakali štyri hodiny.

Keby bolo keby

Helikoptéra sa v ťažkom teréne nedokázala k zranenému futbalistovi dostať. „Stratil veľa krvi,“ popísala situáciu jeho priateľka. Sanitka nakoniec Petra odviezla do najbližšej nemocnice na ostrove, tam však nemali potrebné vybavenie. Do väčšieho mesta ho museli previezť vojenským vrtuľníkom.

Článok pokračuje na ďalšej strane: