Mariána od výroby fujár neodradili ani stiesnené podmienky paneláku. Dnes patrí k uznávaným majstrom

Vyštudoval ekonómiu, no opantal ho zvuk fujary. Mariána Plavca od výroby nášho národného pokladu neodradil ani fakt, že býval v bratislavskom paneláku. Pomalými krokmi, na základe rád starších a skúsenejších majstrov, ovládol alchýmiu výroby majstrovsky znejúcich fujár a vďaka svojej práci prispieva k zachovaniu vzácneho kultúrneho dedičstva Slovenska.

„Keď sme začínali, chodili sme po Slovensku za majstrami. Do dedín na Podpoľaní, Pohroní, aj hore na salaše,“ spomína si na momenty, kedy túžil pochopiť tajomstvá výroby dreveného nástroja pre Nový Čas. Ako však hovorí, nie všetci boli ochotní záujemcom rozdávať hotové návody.

Marián však natrafil na správnych ľudí a majstri mu predsa len pomohli. „Pravdaže, nie všetko a po častiach, čo chcelo častejšie návštevy. Ani neviem, čím som si to vyslúžil. To, čo mi v zrýchlenej podobe ukázali, som potom v Petržalke skúšal sám,“ dopĺňa s tým, že ho neodradili ani stiesnené podmienky bratislavského paneláku. „Hore na balkóne pod plafónom som mal v držiakoch naukladané drevá na výrobu a dole pod nimi sa sušili plienky. Býval to zaujímavý pohľad pre okoloidúcich,“ opisuje kurióznu situáciu zručný majster.

Dnes svojej záľube našiel miesto v pivnici rodinného domu, kde sa okrem fujár aktuálne vynímajú aj rôzne píšťaly či dokonca gajdy. „Dobrého výrobcu z vás urobia roky praxe,“ hovorí pri pohľade na svoje výtvory.

„Mali by ste, samozrejme, pri výrobe dodržať isté pravidlá, finálny zvuk je odrazom vášho sluchu a citu pre krásno. Najmä skúseností vedieť počúvať hlas fujary a porovnávať, čo z nej vychádza. Zistiť, čo spôsobuje jeho prípadnú nedokonalosť. Slabšiu intenzitu, väčší šum, nejasný, zadubený hlas,“ opisuje Marián tie najmenšie detaily, od ktorých hlas fujary závisí. Podľa jeho slov je úlohou každého výrobcu nachádzať chyby a s nožíkom v ruke ich postupne odstraňovať a tvoriť majstrovské diela.

Hoci má troch synov, do výroby fujár sa príliš nehrnú. Odovzdal im preto aspoň lásku k hudbe. Jeden z nich je barokový hobojista, no venuje sa fotografovaniu, druhý je advokát a tretí učiteľ gitary. Verí však, že remeslo nezanikne. Fujaru často a rád predstavuje aj deťom v rámci výchovných koncertov na základných školách a čaká, koho tento skvostný nástroj zaujme.

Prečítajte si tiež: Jaro vyrába krošne pre horských nosičov a pozná ich tajomstvo. V záťažových testoch obstál jediný materiál