Zrazu len bum a všade prach a tma. Baníci Lukáš a Róbert prehovorili o tom, ako prežili nešťastie v Novákoch
Sekundová záležitosť. Zrazu len bum a všade prach a tma, opísal baník Róbert.
Čo nasledovalo potom? V médiách odznelo, že ste museli prejsť 2 kilometre, aby ste sa dostali do bezpečia.
Róbert: Prešli sme, koľko sa dalo a záchranári tam prišli za nami, ale už sme boli na pol ceste. Neutekali sme, kráčali sme, nevládali sme dýchať.
Všetci vaši kolegovia dokázali prejsť po vlastných?
Róbert: Ja som bol vpredu, neviem, ako to bolo s tými vzadu.
Lukáš: Išli po vlastných. Ja som mal najviac popálené nohy, lebo som mal krátke nohavice.
Ako dlho trvalo, kým ste sa dostali do bezpečia?
Lukáš: Tak hodinu?
Obaja ste boli po celý čas pri vedomí?
Lukáš: Na začiatku bol šok, keď sa to stalo.
Róbert: Asi všetci boli v šoku.
Keď ste sa po prvýkrát prebrali v nemocnici, čo vám prvé napadlo?
Lukáš: Cítil som bolesť, ja som bol zaviazaný ako múmia. Ruky, nohy, najprv som nevedel, čo sa stalo.
Róbert: Ja som mal obviazané obidve ruky a tvár. Tak som nevedel, ako som na tom, ale vyšlo to, že dobre.
Našťastie, ani jedného z vás nemuseli operovať?
Lukáš: Nie. Hojí sa to dobre. Dýchacie cesty máme v poriadku.
Čo vás teraz ešte čaká?
Článok pokračuje na ďalšej strane:
