Napriek nezvyčajne dlhému veku je chlpáč stále plný života.
Bobi, psík z Portugalska, sa vo februári svojím najdlhším psím životom zapísal do Guinnessovej knihy rekordov. Nedávno dokonca oslávil svoje ďalšie narodeniny. Má už krásnych 31 rokov, čo je o dva roky viac, ako sa dožil štvornohý miláčik, ktorý mal dovtedy rekordne dlhý život.
Bobi na oslave tancoval
Jeho oslava bola podľa Bobiho majiteľa Leonela Costa „veľmi tradičná, portugalská“. Hosťom sa podávali miestne ryby a mäso, pričom najväčšia časť z nich bola určená Bobimu. To, čo by sme na psej oslave možno neočakávali, bola tanečná skupina, ktorá svoje číslo predviedla aj spolu s Bobim. Na narodeninovú slávnosť najstaršieho psíka na svete prišlo až 100 ľudí, pričom mnohí za ním cestovali z rôznych kútov sveta.
Happiest of birthdays to Bobi, the oldest living dog and the oldest dog ever, who turns THIRTY-ONE today (31!!!!!!!!) 💫 pic.twitter.com/FCzhSVSIu7
Psí bojovník sa narodil 11. mája 1992 a žije šťastne až doteraz. Na svet prišiel v prístavbe rodiny Costovcov, pričom keď uzrel tento svet, jeden z jeho majiteľov Leonel mal ešte len osem rokov. So psíkom teda prežil väčšinu svojho života. Najprv mal Bobiho a jeho bratov čakať nemilosrdný osud. Leonelov otec ich totiž chcel pochovať, aby neprežili. Keď sa rozhodol toto vykonať, zabudol na posledného psíka, na Bobiho.
Leonel si Bobiho tak veľmi chcel nechať, že ho utajil pred rodičmi aaž kým šteniatko neotvorilo oči, nikto na to ani neprišiel. Bol ochotný zniesť akýkoľvek trest, len aby sa Bobi mohol stať súčasťou ich rodiny. Napokon Leonelovi rodičia povolili a chlpáč sa zaradil do bežného života rodiny Costovcov.
Psy sa zvyčajne dožívajú 10 až 13 rokov, preto je jeho vysoký vek niečím absolútne nezvyčajným. Dĺžku jeho života odôvodnil Bobiho majiteľ Leonel aj tým, že psík žil v „pokojnom a nerušivom prostredí, zároveň ďaleko od miest“. Prekvapivo, Bobiho vždy kŕmili najmä tým istým jedlom, aké mali na stole jeho majitelia, no stále ho predtým namočili vo vode, aby odstránili korenie.
Nikdy nebol priviazaný na remienku a vždy sa mohol slobodne pohybovať. Postupne mu však slabne zrak a zdržiava sa najmä pri rodinnom dome svojich majiteľov. Jeho zdravie poškodili aj mnohé návštevy zvedavých novinárov, ktorí si Bobiho chceli odfotiť. Jeden z nich sa na psíka prišiel pozrieť dokonca až z Japonska.
