Rodila len jedna, mlieko sa spustilo obom. Jožka a Ruženka sa nechceli rozdeliť ani v hodine smrti
Najznámejšie české dvojčatá prežívali spolu aj pôrodné bolesti.
„Srdcia im bijú ako zvony, a to je to najdôležitejšie,“ povedal doktor z českých Opařan matke, ktorej sa bál ukázať dvojčatá, ktoré sa po komplikovanom pôrode dostali na svet. Siamské dvojčatá Růžena a Josefa totiž boli k sebe zrastené panvou. Mali spoločne vylučovacie orgány, no boli úplne odlišnými osobami a aj duchom rozdielnymi ľuďmi. „Růža“ sa rada zabávala a v jednom kuse sa smiala, „Jóža“ bola väčšinou tichá a ak niečo povedala, väčšinou sa len sťažovala. Sestry sa napriek všetkým rozdielom dokázali zmieriť, a to aj vtedy, keď Růžena otehotnela a jej sestra s ňou musela prežívať pôrodné bolesti. Rozdeliť sa nechceli ani v ich posledných chvíľach.
Obe na jednom nočníku
Josefa a Růžena Blažkové sa narodili v januári 1878, keď ľudia hovorili, že narodenie siamských dvojčiat je božím trestom za hriechy matky alebo celej komunity, prípadne znamením, že sa blíži koniec sveta. Ako spomínal etnológ Filip Herza pre odborný časopis Lidé města, v novinách sestry Blažkové opisovali ako „hrou prírody“ či neskôr ako „najväčšie divy prírody v 20. storočí.“
Dievčatá neskončili ako opovrhované chudiny, ktoré by každý ľutoval alebo pred nimi skláňal zrak. Práve naopak. Bez problémov sa naučili chodiť, boli veľmi rýchle, liezli po stromoch a ako malé chodili aj na nočník. „Až sme sa divili, ako úžasne behali, aj keď jedna chodila trošku bokom. Aj po schodoch hore, aj dole,“spomínal ešte v roku 1999 pamätník Josef Herout.
Matka siamských dvojčiat ich nebrala ako boží trest, ale začala veriť, že Boh jej ich zoslal, aby dokázala uživiť rodinu. „Rodičia ich už v najútlejšom veku ukazovali na jarmokoch, ako sedia obe na jednom nočníku,“ spomínal v poviedke „Srostlé sestry“ reportér Egon Ewin Kisch, ktorý bol sestrami posadnutý.