Zachránili ho mníšky. Peter Lipa prežil nacistické zverstvá a roky veril, že otec sa mu vráti
Peter Lipa oslavuje 80. narodeniny.
Spomína si aj na augustový vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Hrali vtedy vo Véčku a nič nenasvedčovalo, že všetko sa navždy zmení. „Potom neskôr v noci som bol na Bernoláčke, kde sa veselo žúrovalo, a v jednom momente prišiel nejaký Angličan a začal kričať: ,Tanks, tanks, tanks!‘ Nerozumel som, lebo dovtedy som to slovo nemusel poznať. Vyšli sme na ulicu a videli sme tanky, čo bol veľký strih a smútok. Na druhý deň sme vstávali, utekali do ulíc a netušili, čo sa bude diať. Chlapci sedeli na tankoch a nerozprávali sa s nami,“ spomínal.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/PeterLipaBand/photos/pb.100063581262823.-2207520000./365533850143331/?type=3
O emigrácii vtedy neuvažoval. „Kapela bola pre mňa silnejšia motivácia. To, že sme hrali, ma najviac držalo nad vodou, a nie to, čo bude. Bol som naivný, to je jasné, ale taký som bol a hudobnícka eufória mi učarila. Myslel som, že budem robiť hudbu a nejaké zamestnanie si nájdem. Ale všetko bolo inak,“ dodáva. Kapela prišla o dvoch dôležitých členov, on si preto našiel prácu ako redaktor Československého rozhlasu. Hudba mu však chýbala.
Pod drobnohľadom ŠtB
V 70. rokoch účinkoval s orchestrom Gustáva Offermmana, Revival Jazz Bandom a skupinou Hej. „Vždy boli problémy s cestovaním. Všetci sme sa snažili byť čistí, aby sme mohli cestovať. Mali sme služobné pasy cez ministerstvo vnútra, ministerstvo kultúry a 40 percent platov sme museli odviesť Slovkoncertu. Boli sme pod drobnohľadom ŠtB a hrozilo, že by sme mohli byť špiónmi, keďže sme boli ľudia, ktorí cestujú,“ spomína na vtedajšiu dobu.
Od roku 1976 je dramaturgom aj promotérom najväčšieho slovenského festivalu Bratislavské jazzové dni. V 80. rokoch bola jeho spevácka dráha spojená s formáciou Lipa - Andršt Blues Band a potom od roku 1986 so skupinou T + R Band. V roku 1997 si zostavil vlastnú sprievodnú skupinu Peter Lipa Band.
Prvá platňa
Svoju prvú LP platňu Neúprosné ráno nahrával Lipa už ako 40-ročný v roku 1983. „Po návrate z Nórska som začal hrávať s Ľubošom Andrštom, založili sme Blues Band. V Prahe bola úplne iná atmosféra, čo znamenalo, že takáto skupina musí mať platňu. V Prahe som mohol nahrávať, ale v Bratislave nie,“ vraví o svojich autorských začiatkoch. Titulnú skladbu Moanin' od Bobbyho Timmonsa mu Milan Lasica otextoval ako Neúprosné ráno a ich spolupráca potom trvala viac ako 30 rokov.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
