Na fajčenie na školskom dvore zabudnite. Japonské deti si počas prestávok samy upratujú triedy
Každá škola si sama určuje, do akej miery žiakov do upratovania zapojí.
Chodia s obrovskými zväzkami kľúčov, majú plno náradia, prenášajú lavice, zametajú i drhnú podlahy. Taká je realita slovenských školníkov i upratovačiek v školách. Mnohokrát sa im školáci až núkajú, či nepotrebujú s niečím pomôcť. Dôvod? Chcú sa doslova uliať z hodiny. V ďalekom Japonsku to ale nehrozí. Veľkú časť upratovania tam totiž vykonávajú samotné deti.
Jednou z tradícií japonského vzdelávania je aj zapájanie žiakov do upratovania školských priestorov. Nejde o prenechanie celej zodpovednosti na školákov, školy zamestnávajú nepedagogických zamestnancov, ktorí im s takýmito aktivitami pomáhajú. Umývanie, leštenie či zametanie zvykne začínať popoludní, trvá 20 minút a často ho sprevádza rytmická hudba.
Deti sa delia do skupiniek a pracujú v menších tímoch. Každá trieda je zodpovedná sama za seba a za dve ďalšie miestnosti, ktoré vyčistí. Deje sa tak štyri razy do týždňa, v stredu ani v sobotu sa neupratuje. Žiakom z prvého stupňa zvyknú pomáhať tiež starší kolegovia. Mnoho tamojších školákov nemá súrodencov a vzájomná interakcia nabáda starších naučit sa starať o mladších kamarátov. Pozitíva to má aj opačne. Menší žiaci zasa vo väčších spolužiakoch vidia svoje vzory.
Sú tiež vedení k poriadkumilovnosti a zodpovednosti za prostredie, v ktorom žijú. Trikrát do roka čistia aj okolie školy a spoločne zbierajú odpadky. Aj počas týchto aktivít sa študenti učia, a to najmä rešpektu k svojmu okoliu. Tvoria oveľa menej neporiadku, keďže vedia, že ho nakoniec budú musieť upratovať.
