Kristína z detského domova sníva o vysokej škole: Chcem pomáhať deťom ako som ja
Deti z detských domovov predviedli svoj talent v treťom ročníku dobročinného projektu PSS.
Vyrastali bez rodičov, no neboja sa snívať vo veľkom a hrdo kráčať za svojimi snami. Mladí ľudia, ktorí bývajú v Centrách pre deti a rodiny či v Domove na polceste, to majú pri štarte do samostatného života ťažšie ako ich rovesníci z úplných rodín, a tak im už tri roky podáva pomocnú ruku charitatívny projekt Predveď svoj talent a my ti pomôžeme splniť tvoj sen o vlastnom bývaní, ktorý zastrešuje Prvá stavebná sporiteľňa (PSS). Finalisti porotu zaujali silnými príbehmi.
Maliarka, pedagogická asistentka aj automechanik
Stačilo odpovedať na niekoľko otázok o svojom nadaní a o tom, ako chcú na sebe v budúcnosti pracovať či rozvíjať svoj talent. Tí najtalentovanejší napokon získali možnosť predviesť svoje nadanie pred odbornou porotou naživo a hoci sa im spočiatku zračila v očiach neistota a stres z neznámeho prostredia, príležitosť využili naplno.
„Odmalička vyrastám v detskom domove v Prešove, kvôli mojej diagnóze svalová dystrofia,“ začala svoju prezentáciu talentovaná maliarka a grafička Kristína Lacková, ktorej talent a odhodlanie vyhral prvé miesto. Dievča, ktoré to v živote nemalo ľahké, odmieta žiť z invalidného dôchodku a po úspešnej maturite sníva o vysokej škole. „Chcem študovať sociálnu prácu, aby som mohla pomáhať deťom z Centier pre deti a rodiny ako som ja," dopĺňa s tým, že šťastie skúša aj na umeleckej škole v Bratislave.
Druhé miesto porota udelila Márii Ciriakovej, ktorá študuje na strednej škole odbor asistent pedagóga. „Chcela by som robiť niečo s deťmi, hlavne z toho prostredia, ktoré je znevýhodnené,“ prezradila porote po predstavení videa, na ktorom doučovala školákov. „Najradšej sa s nimi učím prírodovedu a matematiku,“ ozrejmila.
Tretie miesto porota udelila budúcemu automechanikovi Erikovi Fábikovi, ktorý úspechu spočiatku ani neveril. Svoju záľubu v autách berie ako bežnú vec a vidí v nich aj svoju budúcnosť. Veľmi dobre si totiž uvedomuje, že remeselníkov je u nás veľmi málo a verí, že si po maturite otvorí vlastný, aspoň malý autoservis.
Porotu však zaujala aj nadaná speváčka Monika Kuchárová, ktorej napokon udelili špeciálne ocenenie. „Od malinka som v detskom domove, mama ma opustila v pôrodnici,“ prezradila Monika s tým, že svoje detstvo pri vychovávateľoch neľutuje. „Ja som rada, že som v detskom domove. Veľmi veľa ma naučili, cítim sa tam dobre, cítim, že ma majú radi a cítim, že mi veria a podporujú ma,“ povedala dojato. Aj keď nevie, či svoj talent zdedila, naplno ho rozvíja a v budúcnosti by sa mu chcela venovať profesionálne.
Projekt si nepochvaľujú len súťažiaci, ale aj Jiří Plíšek, predseda predstavenstva PSS, ktorý sa projektu zúčastnil ako člen poroty. „Našim cieľom je podporiť a inšpirovať mladých ľudí, ktorí majú nadanie a majú v živote cieľ, ktorý chcú dosiahnuť," hovorí s tým, že prostredníctvom tohto projektu im chcú pomôcť finančne a materiálne tak, aby im tento štart uľahčili. „Súčasne sa im snažíme pomôcť zorientovať sa vo svete financií a podporiť ich na ceste k vlastnému bývaniu,“ dodáva.
Povinnosť pomáhať
Radosť z projektu neskrýva ani jeho dlhoročná ambasádorka Renáta Názlerová. „Teším sa z toho, že sa mi potvrdzuje, že tá generácia, ktorá prichádza, je motivovaná, je talentovaná a povinnosťou dospelých je podať im pomocnú ruku,“ prezrádza pre Dobré noviny Renáta.
„Som tu od počiatku a už to beriem tak trošku za svoje, že tretí rok sprevádzame tieto deti. A som veľmi rada, že sa ich ujala inštitúcia, ktorá má také silné meno. Lebo vždy je dobré, keď vás niekto zaštíti. Keď máte za sebou toho silného partnera, ktorý tomu dáva jednak kredibilitu a jedna pocit takej možno trošku aj dôležitosti. Že nejaká veľká banka sa zamerala na nejaké dievčatko z Prešova alebo z Holíča,“ dopĺňa.
Víťazi tretieho ročníka charitatívneho projektu Predveď svoj talent a my ti pomôžeme splniť tvoj sen o vlastnom bývaní. Foto: Prvá stavebná sporiteľňa
Ako ambasádorka sa rozhodla ponúknuť účastníkom svoju pomoc aj do budúcna. „Zvyknú mi napísať alebo sa mi ozvať inak a buď chcú radu alebo sa s nimi stretnem na kávičku alebo nejaký džús keď sú v Bratislave, lebo si myslím, že je pekné, keď majú priateľstvá nielen s rovesníkmi, ale aj s tými staršími,“ uzatvára s úsmevom.