Komunisti napĺňali Ružín, Katka odišla, až keď jej voda tiekla záhradou. V samote sa z nej stala Baba z lesa
Málokto jej rozumel, pretože bola priama, často na ľudí reagovala bez pozdravu, povedala vždy to, čo si myslela, mala drsnú, divú náturu, spomínala na babu z lesa fotografka Lena Jakubčáková.
Poslednou prekážkou dokončenia veľkolepého socialistického projektu vodnej nádrže Ružín bola Katarína Kiovská so svojou mamou. Odmietli opustiť svoj domov a celá stavba sa kvôli nim o niekoľko rokov predĺžila. „Keď si napokon matka s dcérou načierno postavili nový dom uprostred lesa, začala sa nová etapa ich života,“ opísala fotografka Lena Jakubčáková, ktorá Katarínu na samote v lese fotografovala dlhých 20 rokov.
Z lesa Katarína Kiovská nikam neodišla ani po smrti svojej matky a keď dospel jej syn, Ružín opustil aj on. Zostala v dobrovoľnej samote. V najintímnejšom spojení so zvieratami a svojím malým hospodárstvom len pár metrov od miesta, kde voda priehrady zaliala jej rodný dom. Žila život podľa vlastných predstáv, v dotyku so stvorením. Toto je príbeh ženy, ktorá bola pre mnohých čudáčkou a ktorá samu seba prezývala menom „Baba z lesa“.
Čudáčka z lesa za 12 horami a 12 dolinami
Lena Jakubčáková bola len dieťaťom, keď ju jej starý otec brával na chatu, ktorá bola neďaleko Babinho domu. „Dedo si s ňou rozumel. Brával tam môjho otca aj mňa a boli sme jedni z mála, čo sa s ňou priatelili, pretože väčšina ľudí ju považovala za čudáčku,“ vysvetľovala pre Denník N Lena, ktorá z Baby z lesa necítila strach, ale skôr nehu a nezvyčajnú múdrosť. Už v detstve ju k nej niečo priťahovalo.
Baba podľa nej nebývala za troma horami. „Nie, tri je málo, sedem. Takže za 12 horami a 12 dolinami, v krajine napoly otvorenej, v krajine úzkych roklín žije Baba z lesa,“ popisovala počas svojej výstavy Lena.
Chodila do kostola, ľudom sa nezdravila
„Ja a môj starý otec sme boli jedni z mála, ktorí si s ňou rozumeli,“ povedala pre Aktuality Lena, ktorá mala 17 rokov, keď zomrel jej starý otec, od ktorého zdedila tri foťáky. S jedným sa vybrala aj k Babe z lesa a začala zachytávať jej život, drsné okolie, v ktorom žila a jej neskrotnú povahu, ktorou vedela väčšinu ľudí od seba odohnať. Pre mnohých bola zvláštnou ženou, ktorá sa rozprávala viac so zvieratami ako s ľuďmi.
Článok pokračuje na ďalšej strane: