Veľkí umelci si cestu vždy nájdu. Barbore v detstve ochablo telo aj svaly, naučila sa teda maľovať ústami
Mladá maliarka vo svojom neľahkom stave vytvorila vlastný spôsob tvorby, ktorý jej priniesol veľa radosti aj úspechu.
Barbora Sedláčková mala iba tri roky, keď sa jej život od základov zmenil. Diagnostikovali jej nervové ochorenie, z ktorého jej ochablo telo aj svaly. Dodnes je odkázaná na vozíček. Keďže nemôže ovládať nohy ani ruky, ostáva jej spoľahnúť sa iba na svoju hlavu. A to doslova. Jej neľahká situácia jej však nezabránila v ceste za umeleckým snom. Naučila sa preto maľovať ústami a dnes vo veku 21 rokov sa teší z veľkého úspechu.
Štetec drží v ústach
„Lekári mi ale dávajú nádej na zlepšenie, a tak som sa rozhodla ňou riadiť: Namiesto zúfania si beriem štetec, fixku alebo pastelku do úst a vytváram vlastný štýl, ktorý volám pusopis,“ takto o sebe hovorila umelkyňa na svojej výstave Barevný svět v pohybu v roku 2016.
Jej výtvarný talent objavila riaditeľka Centra pre rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím, ktorá ju sprevádzala na začiatkoch jej sľubnej kariéry. V tomto čase sa Baške podarilo vyhrať aj niekoľko výtvarných súťaží, medzi ktoré patrí napríklad Európa v škole alebo Ľudská ruža. Svoj talent neúnavne zdokonaľovala, učila sa a stále skúšala nové veci. V maľovaní však nenašla len estetické potešenie, ale aj niečo oveľa hlbšie.
Nádej v umení
„Mojím najväčším snom je byť raz menej závislá na pomoci okolia,“ napísala šikovná maliarka na svojej webovej stránke o tom, ako je pre ňu maľovanie dôležité práve preto, že to dokáže robiť celkom sama a nepotrebuje neustálu asistenciu. Pomoc rodiny si veľmi váži a podporujúcich rodičov a súrodencov považuje za veľké šťastie, vďaka ktorému je jej život lepší. Maľovanie však pre ňu znamená nádej, ktorá ju drží nad vodou. Nádej, že zajtrajšok bude lepší ako dnešok či včerajšok.
Vo svojej záľube mohla dlho napredovať. Pre Českú televíziu uvádza, že takýto spôsob tvorby je pre ňu náročný, pretože jej spôsobuje nepríjemné bolesti krku. Barborka však naďalej cibrila maľovanie ústami, v ktorých časom vypestovala neuveriteľný cit, vďaka čomu sú jej ťahy presné. Jej zdravotný stav sa však neskôr výrazne zhoršil, no maľovania sa nikdy nevzdala. Spomínala na slobodnejší život plný tvorby, výstav a umenia, ktorý jej dal silu a nádej potrebnú pre nadchádzajúce náročné obdobie. Vytrvalosť sa jej vyplatila, nevzdala sa svojich snov, a preto sa neskôr mohli stať skutočnosťou.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
