Dedo jej hovorieval, že bude zvieracou kráľovnou. Nikola zachránila aj fenku, ktorú týrali na krátkej reťazi
Slovenské útulky sú plné zvieratiek, ktoré čakajú na svoj nový domov. Netradičné zoznamky pomáhajú im a ich novým rodinám navzájom sa nájsť.
Ak by ste mali Slovensko porovnať s inými krajinami, ako sme na tom s láskou k zvieratám a zaobchádzaním s nimi?
Mahátmá Gandhi povedal: „Veľkosť národa a jeho morálny pokrok sa dá merať tým, ako zaobchádza so zvieratami.” Pokiaľ ide o našu spoločnosť, máme ešte veľké medzery v oblasti ochrany zvierat a obávam sa, že musí prísť generačná výmena, aby sme sa posunuli vpred. Na Slovensku napríklad dodnes „prechádzajú” tyranom činy, za ktoré by v susedných krajinách dostali nepodmienečné tresty. Ak sa aj prípad obzvlášť krutého zaobchádzania so zvieraťom dostane pred súd, tak sa to väčšinou končí len finančnou pokutou. A to napriek tomu, že zákon, vďaka nášmu návrhu, umožňuje uložiť prísnejšie tresty.
Toto je zrejme moment, ktorý našich ochrancov zvierat v súčasnosti najviac trápi?
Úprimne, často nás mrzí prístup štátnych inštitúcii k tejto problematike. Na pozíciách, ktoré majú šancu a kompetencie zmeniť veci k lepšiemu, veľakrát sedia ľudia, ktorým na osudoch zvierat až tak veľmi nezáleží a tému nepovažujú za dôležitú.
Čo vás, naopak, na práci Zvieracieho ombudsmana najviac teší?
Veľkú radosť mi robí projekt Detský zvierací ombudsman. Už päť rokov navštevujeme deti priamo v školách naprieč celým Slovenskom a edukáciou sa usilujeme vzbudiť v nich hlavne empatiu. Učíme ich, aké má človek voči zvieratkám povinnosti, ako sa o ne správne starať a čo všetko potrebujú, aby bol ich život spokojný a dôstojný. Myslím, že táto naša práca má veľký zmysel a pri deťoch, ktoré vo svojich rodinách nevidia práve pozitívne príklady, je priam nevyhnutná. Žiaden lepší prostriedok ako vzdelávanie, sa totiž ani pri pestovaní správneho postoja k zvieratám a eliminácii násilia páchaného na nich, zatiaľ nenašiel. Často si na stretnutiach v školách spomeniem na výrok jedného súdneho znalca: „Vzdelávajme deti a nebudeme musieť potrestať dospelých.“ Je to veľká pravda. Do mladej generácie vkladáme obrovské nádeje, čo sa týka zlepšenia ochrany zvierat u nás.
Ste vyštudovaná právnička, prečo ste sa rozhodli práve pre oblasť ochrany zvierat? Aj podľa vás to musí mať človek takpovediac „v DNA“?
Zdá sa, že lásku k zvieratám mám naozaj vo svojej DNA. Už ako malému dievčatku mi dedo hovorieval, že raz budem zvieracou kráľovnou.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane: