Trikrát utiekol z domu a s partiou rozbíjal budovy. Richard Čanaky zo Spievankova našiel zmysel vďaka láske
Mal som naozaj veľa vzťahov, ale množstvo z nich končilo zraneniami. Najskôr na ich a potom aj na mojej strane. Bolo mi ubližované a tak som ubližoval, prezradil Richard Čanaky.
Už 21 rokov ho poznáme ako veselého Zahrajka z projektu Spievankovo, s ktorým baví deti po celom Slovensku. Rozprávková postava pritom pomáha nielen deťom, ale aj jemu samotnému.„Zahrajko ma motivuje byť autentický aj v reálnom živote a vedieť sa tešiť z vecí ako dieťa. Aj mi to pomáha sa pozerať na svet očami dieťaťa ako Zahrajko a príliš neriešiť ten svet dospelých. Byť Zahrajkom je pre mňa taká terapia,“ prezradil pre SME Richard Čanaky.
Málokto vie, že spevák má za sebou príbeh plný pádov, pri ktorých si siahol na dno.
Trojka zo správania
Keď mal 12 rokov, odsťahoval sa s rodičmi z Novej Dubnice do Bratislavy. „Myslím si, že som mal šťastné detstvo. No mojím veľkým strašiakom bola škola. Bol to môj nekonečný zápas. Základná škola bola ako zlý sen,“ napísal pre Môj príbeh Richard Čanaky, ktorý mal zlé známky už od druhého ročníka.
V škole sa dopracoval až k trojke zo správania, čo v tej bolo podľa neho niečo ako trestný čin. Aj keď mal milujúcich rodičov, pre zaneprázdnenosť prácou a sťahovaním nemali šancu registrovať, že je s ich synom niečo zle.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10220544642181023&set=pb.1082486760.-2207520000.&type=3
Trikrát utiekol z domu
Okrem toho Richard čelil v škole šikane a posmeškom od spolužiakov. Iným kamarátom zas rodičia nedovolili hrať sa s ním, pretože si mysleli, že aj ich deti sa budú učiť zle podobne ako Richard. Jediné, čo mu napadlo, bol útek.
„Nielen vnútorné uzavretie sa, ale aj skutočné úteky z domu. Boli tri. Vždy k mojej tete do hôr, kde som trávil detstvo. Doteraz sa tam cítim ako v raji. Neboli to úteky od rodičov, ani hľadanie pochopenia. Bolo to ako bezhlavý útek zvieraťa z horiaceho lesa. Je mu jedno, kam beží. Chce byť proste preč od zdroja bolesti. Lenže ja som si tú svoju bolesť niesol so sebou. Nebolo úniku,“ vysvetľoval Richard, ktorý až po rokoch pochopil, že potreboval pomoc, ale nikto nebol nablízku.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10211275715223642&set=pb.1082486760.-2207520000.&type=3
Alkohol, cigarety a dievčatá
Namiesto pomocnej ruky našiel útechu v kulturistike, viere, no nakoniec v alkohole, cigaretách a v partii, s ktorou chodili rozbíjať budovy. A to aj v čase, keď chodil každý deň na omšu ako ten najvzornejší kresťan.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
