Daruj krv a daruješ život. Súrodenci Jana a Marián zo Záhoria ju preto darovali už nevídaných 155-krát
Darovať krv môže veľakrát znamenať darovať život, myslí si zdravotná sestra Jana Valachovičová.
Bronzová, strieborná, ale aj diamantová plaketa. Pravidelní darcovia krvi dostávajú od slovenského Červeného kríža už desiatky rokov ocenenia za takýto dobrovoľný skutok. Niektorí ľudia majú z ihiel strach a boja sa obyčajnej preventívnej prehliadky, iní ho prekonávajú a darcovstvom zachraňujú životy. Jana Valachovičová a jej brat Marián svojou krvou pomáhajú mnohým a spolu už darovali krv a krvné doštičky až 155-krát.
Každý odber je výnimočný
Zdravotná sestra zo skalickej nemocnice s dobrovoľnými odbermi začala už pred dvadsiatkou. „Môj názor je, že čo urobíme pre seba, zostáva len nám, no to, čo urobíme pre iných, zostáva večným,“ vysvetľuje vedúca sestra onkologického oddelenia.
Ako sama hovorí, celé je to pre ňu úplne prirodzené a vyplýva to aj z jej povahy a povolania, ktoré berie ako svoje poslanie. „V práci vidím, že takmer každý môj pacient potrebuje túto životne dôležitú tekutinu, preto som sa ani nikdy nezamyslela, že by som to nerobila. Každý odber je pre mňa výnimočný, lebo viem, že niekomu pomáham,“ priznáva.
Byť tu pre druhých
Janin brat Marián prvý raz podstúpil odbery počas základnej vojenskej služby a dnes už má za sebou 124 darovaní. Stihol už získať všetky ocenenia, ktoré Červený kríž za takúto pomoc udeľuje. Po medailu profesora Jána Kňazovického si bol až v sídle Medzinárodného výboru Červeného kríža v Ženeve.
„Krvi nie je nikdy veľa a asi nebude, lebo je to tekutina, ktorá sa nedá ani nahradiť, ani vyrobiť. Preto by som aj chcel odkázať, aby sa ľudia nebáli to vyskúšať, aby si našli čas na darovanie a tým pádom pomohli,“ povzbudzuje ostatných Marián. Podobný postoj zaujala aj Jana, podľa ktorej je dôležité, aby sme tu neboli len pre seba, ale aj pre druhých. „Darovať krv môže veľakrát znamenať darovať život,“ uzatvorila.
