Kým navždy odídu, aspoň sú milovaní. Manželia sa starajú o smrteľne choré deti, ktoré rodičia odmietli

Ich domov je známy ako dom nádeje a okrem svojich ôsmich detí sú rodičmi aj mnohých iných. Cori Salchertová je bývalá zdravotná sestra a spolu s jej manželom sa starajú o bábätká s nevyliečiteľnými ochoreniami. Rodičov, ktorí svoju situáciu nezvládli a deti dali na adopciu, vôbec nesúdi, skôr svoje poslanie berie ako privilégium.

Strachu sa netreba báť

Odkedy k sebe prijali malú Emmalynn, ktorá žila len niečo vyše mesiaca, ich srdce začalo horieť aj pre ostatné choré bábätká, ktoré by inak svoje posledné chvíle strávili samé. Ako píše denník NZ Herald, starostlivosť o ne často presahuje doterajšie skúsenosti manželov, no napriek tomu takýmto výzvam s láskou čelia.

„Je v poriadku sa báť, ale nikdy nedovoľte strachu, aby vám ochromil život,“ povzbudzuje ostatných Cori. Na otázku, či je pripravená vyrovnať sa aj s negatívami adoptívnej starostlivosti, odpovedá ráznym áno. Tieto deti podľa nej síce potrebujú lekárov a zdravotné sestry, no v prvom rade potrebujú matky.

Stanovili si náročné poslanie

Aj keď vie, že malí hrdinovia, s ktorými trávi čas, onedlho odídu na druhý svet, vraví, že rozdiel je v tom, že predtým budú milovaní. „Viem, že nemôžem pomôcť každému dieťaťu, ale teší ma, že mením životy aspoň niektorých,“ vysvetlila adoptívna mama. Dôležité je podľa nej aj to, aby sa necítili osamelo.

Okrem bábätiek si Salchertovci adoptovali aj 13-ročného Samuela, ktorý bol pripútaný k lôžku. Cori pre portál Today spomína, že srdce jej nedovolilo nechať ho tam len preto, že už nie je batoľa. Najprv ju zarmútilo, že chlapec ostal v nemocnici sám. „Ale potom som si uvedomila, že nebol nechcený, no čakal tam na nás,“ vysvetlila.

Aj napriek tomu, že ich poslanie je často veľmi náročné, hovoria, že byť súčasťou života týchto najmenších je dar. „Máme možnosť zmierniť ich bolesť, milovať ich aj napriek tomu, že nám nemôžu nič vrátiť, že sa za odplatu za naše úsilie ani neusmejú,“ uzavrela Cori.

Prečítajte si tiež: Lekári jej dávali týždeň života, ona sa rozhodla, že nikam neodíde. Barborin stav sa po rokoch zlepšuje