Mama mi zomrela a otec ma nechal na ulici, hovorí Zoltán. Najdôležitejšie je mať domov a priateľov
Žiadne známe osobnosti, ale úplne obyčajní ľudia z ulice, pred ktorými často zatvárame oči. Ich problémy pritom odrážajú stav celej spoločnosti.
Spolu s mnohými iniciatívami, ktoré sa zaoberajú pomocou ľuďom v núdzi, je veľmi dôležitá aj samotná prevencia. Dostať sa späť domov býva totiž veľmi náročné. Podľa Agápie by aj pri deťoch zo sociálne slabších rodín mali dávno stáť sociálni pracovníci a pomáhať im.
Ak však prevencia nestačila a mladí sa na ulici predsa ocitnú, potrebujú mať podľa nej čo najskôr domov. „Je pre nich ťažké ráno od nás odísť a celý deň byť vonku. Najprv potrebujú domov, istotu, nebyť vyčerpaní a až neskôr vieme riešiť ostatné problémy,“ doplnila.
Príbehy mladých ľudí bez domova ostávajú často nevypočuté alebo vopred odsúdené na neúspech. Niektorí sú so svojou situáciou vysporiadaní, iní však túžia po zmene. Takým občas stačí naozaj malá pomoc na to, aby sa dostali z ulice.
Jedným z mladých klientov nocľahárne je aj 26-ročný Erik, ktorý je na ulici už tri roky. „Prišiel som z detského domova, nemal som prácu, tak som na ulici. Snažím sa to vybaviť, riešim bankrot a chcem sa zaradiť do normálneho života,“ opísal svoj stav pre Dobré noviny.
Pomáhajú im vzťahy
Zoltán naopak bojuje s rodinnou situáciou, na ulici žije odkedy oslávil 20. narodeniny. „Som tu, pretože mi zomrela mama a otec pije. Nechal ma tak, už je tomu skoro päť rokov. Chodím do práce, sám si pomáham,“ vysvetlil.
Mladí sa na ulici často uchyľujú k alkoholu, niekedy ich frustrácia zo života bez istôt oberá o nádej alebo zápasia s depresiami. Aj pre nich je však dôležité budovanie priateľstiev, a to je často prvým krokom k ich novému štartu.
„Sú to mladí ľudia. Ak im chcem pomôcť nemôžeme čakať, že so závislosťami prestanú na ulici. Vidím na nich, že majú stále nádej pre lepší život. Všetci sú závislí na vzťahoch, potrebujú objatie a lásku,“ uzavrela Agápia.
