Martina vyrastala v detskom domove, no začlenila sa do bežného života. Málokomu z domovákov sa to podarí
Tridsiatnička miluje tanec, no vie, že by sa ním neuživila. Pracuje preto v obchode.
Práve tanec jej totiž robil obrovskú radosť a dodával jej energiu. Okrem toho jej podľa vlastných slov osud do života posiela len dobrých ľudí. „Vždy hovorím – mala som veľké šťastie na ľudí, ktorí mi prišli do života. Či to boli moji krstní, sestry, vychovávateľky, tréneri, neskôr zamestnávatelia a ostatní domováci, s ktorými som dodnes s mnohými v kontakte aj vďaka združeniu Úsmev ako dar. Treba mať šťastie na ľudí, ale treba s nimi aj vedieť komunikovať,“ povedala s radosťou.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/100009777941950/videos/975666703480201
Niekdajšia domováčka je súčasťou tanečného zoskupenia Urban Ethnic Crew, ktoré sama založila. Vystupujú sporadicky, keď príde ponuka. Martina má totiž zamestnanie a prvoradé pre ňu je, aby bola samostatná a dokázala si z výplaty zaplatiť všetky účty.
„Najväčší úspech každého domováka je, že sa dokáže o seba sám postarať. V mnohých prípadoch, keď domováci vyjdú z ,decáku‘, zrazu nevedia, čo budú robiť. Skutočne majú problém začleniť sa do bežného života,“ priznala pracovníčka v obchode s exotickým ovocím a zeleninou.
Na nič sa nehráme
Článok pokračuje na ďalšej strane:
