Z pazúrov nacistov zachránil 669 československých detí a 50 rokov o tom mlčal. Toto je príbeh Nicholasa Wintona
Nikdy som nebol hrdina, pretože som nikdy nebol v nebezpečenstve, hovoril pokorne Sir Nicholas Winton.
Ako britský občan s kontaktmi bol Winton presvedčený, že dokáže zabezpečiť evakuáciu mladých utečencov do Anglicka. Winton a jeho kolegovia Martin Blake a Doreen Warrinerová zriadili provizórne sídlo v pražskom hoteli Európa a začali zapisovať mená rodín, ktoré si želali poslať svoje deti do bezpečia. Rodiny stali pred hotelom v ukrutnej zime aj celé hodiny, len aby zachránili svoje deti.
Záchranný tím na čele s Wintonom začal robiť fotografie detí a zapisovať ich detaily. Za niekoľko dní ich navštívilo päťtisíc detí, no registrovať mohli iba niečo cez 900. Ďalším krokom totiž bolo dostať ich z Československa do Británie. Preprava stoviek mladých utečencov po Európe si vyžadovala starostlivé plánovanie.
Príjmeme ich, len keď splnia podmienky
Winton sa vrátil do Londýna a čakalo ho množstvo papierovačiek. Britská vláda bola ochotná vpustiť do krajiny deti len vtedy, ak splnili prísne podmienky – museli mať náhradnú rodinu a 50 libier na prípadnú spiatočnú cestu domov. Zatiaľ čo z Nemecka a Rakúska zachránila Británia pred začiatkom vojny 10-tisíc židovských detí, v Československu podobná masová záchranná akcia neexistovala. Vytvoril ju až Winton.
Winton musel zariadiť pestúnsku rodinu pre každého utečenca, ktorý opustil Československo. Niekoľko detí malo príbuzných, ktorí čakali v Británii, ale vo väčšine prípadov musel Winton presviedčať úplne cudzích ľudí, aby vzali deti k sebe. Do novín dal inzeráty, v ktorých vyzýval dobrovoľníkov, aby sa pridali.
Cez deň obchodník, v noci záchranár
Cez deň Winton pracoval aj vo svojej bežnej práci na burze a potom neskoré popoludnia a večery venoval záchrannej akcii, ktorá sa zapísala do histórie. Vynaložil veľké úsilie, aby získal peniaze a našiel domovy pre čo najväčší počet detí.
Prvý transport detí organizovaný Wintonom odišiel z Prahy lietadlom do Londýna 14. marca 1939, deň predtým, ako Nemci založili protektorát Čechy a Morava. Situácia bola zúfalá a Winton nemal povolenia pre všetky deti, preto ich začal sám falšovať. To leto odišlo z Prahy osem transportov. Deviaty mal odísť 1. septembra 1939 s ďalšími 250 deťmi.
V ten deň ale začala druhá svetová vojna, nacisti transport zrušili a väčšinu detí, ktoré boli vo vlaku, transportovali do koncentračných táborov. „V priebehu niekoľkých hodín od oznámenia vlak zmizol. Žiadne z 250 detí na palube už nikto nikdy nevidel,“ spomínal Winton. Verilo sa, že všetci zahynuli v koncentračných táboroch. Napriek tomu Nicholas Winton a jeho kolegovia zachránili z Československa 669 detí.
Chlapec s číslom 652
Medzi zachránenými bol napríklad aj Thomas Graumann. „Keď som v auguste 1939 odchádzal, nikto netušil, že je to posledný vlak, ktorý bude môcť odísť. Môj malý braček bol chorý a oni mu povedali: ‚Zostaň doma, uzdrav sa a odídeš ďalší mesiac.' Ďalší vlak už neodišiel. Mamička ma vzala na hlavnú stanicu a povedala: ‚Za dva tri mesiace Hitlera porazia a ty sa vrátiš domov.' Myslel som, že pôjdem na malé dobrodružstvo do Británie a potom sa vrátim, tak som sa s mamičkou rozlúčil len veľmi krátko. Netušil som, že ju už nikdy neuvidím. Spolu s cestovnými dokladmi som dostal aj visačku s číslom na krk. Moje číslo bolo 652,“citoval Graumanna Radiožurnál. Všetci z jeho rodiny, ktorí zostali v Československu, zomreli v koncentračnom tábore - vrátane jeho mladšieho brata.
A reminder of true heroism on what would have been his 113th birthday #OTD: rescued 669 Czechoslovak mostly Jewish children destined for Nazi concentration camps yet kept it to himself for decades until his wife randomly found his old scrapbook. Thank you, Sir Nicholas Winton! pic.twitter.com/fdZrBNNYh1
— Slovak Embassy US | #StandWithUkraine (@SlovakEmbassyUS) May 19, 2022
Po poslednom transport Winton odložil album s fotografiami detí na povalu, stal sa dôstojníkom Kráľovského letectva a o svojom hrdinskom čine viac neprehovoril. Po vojne pracoval pre Medzinárodnú banku v Paríži, kde rozdával pôžičky vojnou zničeným krajinám Európy. Práve tam sa zoznámil so svojou dánskou manželkou, ktorá bola v banke sekretárkou.
Prezradila ho manželka
Okrem toho pracoval pre organizácie pre utečencov a Abbeyfield Society, charitu, ktorá pomáha starším ľuďom. V rámci jednej zbierky dokázal vyzbierať viac ako milión libier. V roku 1983 bol za svoju charitatívnu prácu vymenovaný za člena Rádu Britského impéria. Ani vtedy nikto netušil, že pred nimi stojí muž, ktorý zachránil židovské deti. Celý 50 rokov o tom mlčal a nepovedal to ani svojej manželke Grete Gjelstrupovej. Tá to zistila až náhodou, keď v roku 1988 na povale našla ukrytý kufor plný tajných dokumentov.