Rodina si štyri hodiny myslela, že je mŕtvy. Pavla Hammela od havárie na Zlatých pieskoch zachránila náhoda
Je to pre mňa spomienka na deň, keď som sa druhýkrát narodil, priznáva aj po rokoch Pavol Hammel.
Vráťme sa do lietadla, ktoré piloti familiárne volali Boženka a ktoré sa deň predtým vrátilo z náročného letu z líbyjského Tripolisu. Let bol pokojný, kapitán zaznamenal len menší problém, keď sa tesne pred pristátím v Prahe rozblikala červená kontrolka pravého vonkajšieho motora číslo štyri. Vytekal z neho olej.
Cez noc všetky chyby opravili, ale pre istotu letel s posádkou do Bratislavy aj mechanik Československých aerolínií, ktorý však až po slovenské hranice nemal čo robiť. Prvé problémy sa objavili až po prelete slovenských Kostolian, kde komunikáciu s posádkou prebrala riadiaca veža v Bratislave.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/letiskobratislava/posts/pfbid02JsaaAVx2uYMPpvyCzLzcNbc6w57DLbkMqdx3PYHRzbyBtcbnwgD7aw49oRoYYT9Ul
Posledná veta
„Klesáme do letovej hladiny 90,“ ohlasovalo lietadlo z Prahy. Dispečer z bratislavského letiska odpovedal: „Rozumiem, udržujte hladinu 80.“ Na vine bola možno zlá artikulácia či nesústredenosť, no kapitán s dispečerom sa ocitli úplne inde a Boženka sa tak pre nedorozumenie blížila rýchlejšie než mala. O 9:36:65 piloti zistia, že niečo nie je v poriadku a keď už sú nad Bratislavou, majú na výber – strmý pristávací manéver alebo pozvoľná zákruta. Kapitán sa rozhodol pre prvú možnosť, priblížil sa k dráhe a zdalo sa, že posádka celú situáciu zvládla. Nebolo to však tak.
Piloti premárnili správny čas na pristátie a rozhodli sa, že si zopakujú okruh okolo letiska. Posádka bola v strese – musela odpojiť autopilota a prejsť na manuálne ovládanie. Naberaním rýchlosti sa ale vypne pravý motor č. 3 a bezpečnostný mechanik sa v tej chvíli dopustil osudovej chyby. Fixovaný na nefunkčný motor z nepochopiteľných príčin vypol aj motor č. 4, ktorý fungoval.
O 9:37:20 Iľjušin len tesne míňa riadiacu vežu bratislavského letiska a nebezpečne naklonený mizne za stromami. Posledné, čo z komunikácie v lietadle odišlo, bolo zdesené: „Ona to bola štvorka, áno?“ Posledná veta, ktorá dokázala, že leteckú haváriu spôsobili obyčajné ľudské chyby.
Anjel strážny
„Neprikladal som jej vtedy takú vážnosť, hoci to bola vec veľmi vážna. Vzal som to tak, že som dostal druhú šancu, ale nezamýšľal som sa nad tým, či to bol osud alebo šťastie. Myslím si však, že nado mnou bdel anjel strážny a som rád, že so mnou bol,“ povedal umelec aj po rokoch od osudnej nehody, ktorej sa Pavol Hammel akoby zázrakom vyhol.
„Je to pre mňa spomienka na deň, keď som sa druhýkrát narodil. Hoci som v lietadle osobne nesedel, uvedomujem si, aké veľké šťastie som mal, že som to prežil,“ odkázal na záver.
