Lukáš číha zamaskovaný v lese na vlky i medvede: Viete zistiť, odkiaľ sa zjavia, aj kde majú ležovisko
Bez správnych poveternostných podmienok Lukáš Andreides neurobí žiadnu fotografiu šelmy v prírode.
„Len sa na mňa pozrel, asi päť sekúnd stál, a potom išiel preč," takto si spomenul milovník prírody a fotograf zároveň Lukáš Andreides na prvé stretnutie s vlkom.
Na dva metre od vlka
V rozhovore pre Korzár si zážitok so psovitou šelmou vybavuje veľmi presne, akoby to bolo včera. „Vtedy som išiel na ryby do Maďarska. Bolo to medzi Hranovnicou a Vernárom. Stále nosím so sebou fotoaparát, aj vtedy som ho mal položený na sedačke v aute. V jednom úseku som išiel pomalšie a videl som vedľa cesty v potoku vlka,“ povedal.
Kým sa spamätal, zviera už stálo za ním na ceste. Hovorí o poriadnom úlovku a veľkom šťastí, lebo nájsť vyšliapanú cestičku, kadiaľ vlky chodia, nie je len tak. „Pri vlkoch som sa nikdy necítil ohrozený, a to som pri nich stál už aj vo vzdialenosti na dva metre. Nie je sa čoho báť, no môže byť zranený a vtedy sa nedá predvídať správanie inak plachého zvieraťa. Človek to nikdy nevie."
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=5840202159352188&set=pb.100000873866599.-2207520000.&type=3
I keď sa fotografovaniu divokej prírody venuje zhruba 18 rokov, chvíľu mu trvalo, kým prišiel na to, ako sa zver správa. Dlhodobo ju chodil pozorovať spolu s krstným otcom Jozefom, neskôr i sám. Spočiatku sa vždy držal ďalej, potom sa osmelil. „Je to oveľa lepší zážitok. Keď je zviera ďalej, tak ho vidíte len očami, ale keď je 10 až 15 metrov od vás, počujete, ako chodí po zemi či ako pod ním praskajú konáriky a lístie,“ prekvapil rodák spod Tatier, konkrétne z obce Spišská Teplica.
Zver nájde podľa moču
Článok pokračuje na ďalšej strane: