Darovanie krvi je láska na celý život, hovorí pán Michal. Začal náhodne, no pomáha už polstoročie
Pán Michal nedaruje krv kvôli vysokým číslam odberov ani rôznym oceneniam.
Darovať niekomu krv je ten najšľachetnejší a najväčší dar, ktorý nás nič nestojí, no pre obdarovaného môže znamenať záchranu života. Uvedomuje si to aj Michal Dutko zo Spišskej Novej Vsi, ktorý hematologicko - transfúziologické oddelenie považuje za svoju druhú rodinu. O tom, ako chlapec zo šestnástich detí premenil náhodu na tradíciu a stal sa našim rekordérom, porozprával na potulkách horami s Jánom Tribulom.
Život vo veľkej rodine je ťažký, ale veselý
„Som zo šestnástich detí, desať dievčat a šesť chlapcov,“ prehlásil hrdo šesťdesiatnik a šibalsky doplnil, že aj keď to môže znieť neuveriteľne, otec nebol záletník a rodičov mali so súrodencami rovnakých. „Život vo veľkej rodine je ťažký, ale veselý,“ zaspomínal si s úsmevom na detstvo, kedy doma nemali ani chladničku. Tú však jeho otec považoval vždy za zbytočnú, keďže im pri toľkých deťoch do druhého dňa nezvýšilo ani mäso po zabíjačke.
Pán Michal sa možno aj vplyvom náročného detstva nikdy nebál manuálnej práce, čo ho priviedlo až do baní. „To bola náročná práca, ťažšia na dýchanie, ale aj to sa dá zvládnuť," hovorí. Svoje zdravie si však dlhé roky kontroloval odbermi krvi, na ktoré dodnes chodí pravidelne každé tri mesiace.
Náhodu premenil na vášeň
„Darcom krvi som sa stal náhodne. Keď som mal 18 rokov, v našej dedine bola taká osoba, ktorá ma volala, či by som nešiel darovať krv,“ ozrejmuje. Hoci sa spočiatku tohto kroku bál, pretože nevedel, do čoho ide, darovanie krvi sa pre pána Michala napokon stalo láskou na celý život.
Ako prezradil pre Svet Zdravia, nedaruje krv kvôli vysokým číslam odberov ani rôznym oceneniam, ale chce pomôcť iným. Veľmi dobre si totiž uvedomuje, že sa na svete každú chvíľu stane nejaké nešťastie. Obete úrazov a nehôd, ľudia podstupujúci operácie, pacienti liečiaci sa na leukémiu, na ochorenia krvných buniek, všetci podľa jeho slov potrebujú krv.
„Už si neviem ani predstaviť, že by som nešiel darovať krv,“ dodáva s tým, že od svojich osemnástich rokov daroval krv rekordných 225-krát. Želá si, aby rovnakú vášeň v pomoci iných našla aj nová generácia darcov. „Mladým ľuďom, ktorí sa ešte stále rozhodujú či ísť darovať krv odkazujem, aby nabrali odhodlanie aspoň jedenkrát ísť darovať krv. Hrdina a darca je aj ten, ktorý len raz daruje krv. Za tú odvahu klobúk dolu,“ uzavrel.
