Milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Na ikonickej fotke má pózovať Gusti zo Spiša

Keď v novembri 1989 padla železná opona, umelec Ivan Popovič ani chvíľu neváhal a ihneď vyrazil aspoň do susedného Rakúska. „Vo veľkom obchodnom dome, kde som si šiel kúpiť niečo od smädu, som nad schodiskom uvidel velikánsku fotografiu. Na kovovej konštrukcii budúceho mrakodrapu, vysoko nad mestom New York, sedelo 11 chlapíkov, robotníkov, práve asi mali obedňajšiu pauzu,“ opisoval pre Dobré noviny Ivan fotografiu, ktorú Slováci vtedy ešte nepoznali. On ju už ale videl.

Na veľkej fotografii ho upútal najmä muž, ktorý sedel úplne na okraji kovovej konštrukcie. „Všetci niečo pojedali, iba ten na kraji, v šiltovke, si v ruke držal malú fľaštičku. Žeby pálenky? Veď tú fotografiu som ja už niekde videl! A potom mi svitlo. No predsa u našich doma, keď som bol ešte malý, v rodinnom albume,“ prezradil Ivan Popovič, ktorý po návrate zistil, že na svetovo známej fotografii „Obed na vrchole mrakodrapu“ údajne sedel s fľaškou v ruke jeho starý otec Gusti Popovič.

Nevznikla spontánne

Na legendárnej fotografii sedí 11 mužov v pracovnom oblečení na nosníku a nohy sa im hompáľajú vo výške 260 metrov, približne tam, kde sa v súčasnosti nachádza 17. poschodie newyorskej budovy 30 Rockefeller Plaza, ktorú vlastnými rukami postavili. Niektorí z nich jedia obed z krabičky, iní fajčia a ďalší popíjajú.

Prečítajte si tiež: Jozef pracoval pre najbohatšieho muža sveta. Za snom išiel oblečený v kroji, s kladivom a skrutkovačom v taške

Najslávnejšiu obedovú pauzu zachytil fotograf 20. septembra 1932 a podľa historikov snímka nie je tým, čim sa zdá. Dnes už vieme, že snímka, ktorú zverejnili v denníku New York Herald, nevznikla spontánne, ale za jasným účelom.

Fotka, ktorá mala všetko zmeniť

Článok pokračuje na ďalšej strane:

„Zatiaľ čo sa tisíce Newyorčanov ponáhľajú na obed do preplnených reštaurácií a obsadených bufetov, títo neohrození oceliarski robotníci na vrchole 70-poschodovej budovy RCA v Rockefellerovom centre majú toľko vzduchu a slobody, koľko si želajú, pri obedovaní na oceľovom nosníku vyše 800 stôp nad ulicou. Budova RCA je najväčšou kancelárskou budovou na svete,“ uvádzal text pod čiernobielou fotografiou. Zdá sa vám posledná veta zvláštna?

„V momente, keď snímku raz uvidíte, už na ňu nezabudnete. Najzábavnejšia časť fotografie ale je, že bola vytvorená pre reklamu,“ povedala pre Washington Post archivárka Rockefellerovho centra Christine Rousselová.

Spojené štáty sa v tej dobe nachádzali v ťažkej hospodárskej kríze, o kancelárie v mrakodrapoch nemal nik záujem a fotografia s 11 robotníkmi v oblakoch mala presvedčiť ľudí, aby si kancelárie predsa len prenajali. Oceľové mrakodrapy mali byť neoddeliteľnou súčasťou amerického sna.

S fľaškou v ruke aj napriek prohibícii

Šikovnému fotografovi sa pomocou perspektívy podarilo vytvoriť dojem, že robotníci sedia bez istenia vo vzduchu a pod sebou majú 250-metrovú priepasť. Zamestnanci síce sedeli na nosníku bez istenia, ale v skutočnosti bolo len tri metre pod nimi dokončené 68. poschodie.

Prečítajte si tiež: Jediný Slovák na Titanicu chcel uniesť svojich synov. Michal svoje posledné slová venoval nevernej žene

Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že v Amerike bola v tej dobe uzákonená prohibícia a napriek tomu jeden z robotníkov v rukách pevne zviera fľašku whiskey. Tým mužom nie je nik iný ako rodák z Vyšného Slavkova – Gusti.

Článok pokračuje na ďalšej strane: