Milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Na ikonickej fotke má pózovať Gusti zo Spiša
Drahá žena moja Mariška, tak stavjame Ameriku, písal v osudovej pohľadnici Gustáv Popovič z Vyšného Slavkova.
Nárok na stavbára s fľaškou si ale robí aj írska rodina, ktorá v dokumente Men at Lunch (Muži pri obede) tvrdí, že na ich pohľadnici je zase napísané – úplne vpravo je môj otec a úplne naľavo môj strýko. Ich verzii prihráva aj fakt, že Gustiho žena Mária zomrela v roku 1930, ale list pohľadnicu domov posielal o dva roky neskôr. Je možné, že by sa v ďalekej Amerike nedozvedel o smrti svojej manželky? Legendárna snímka už zostane asi navždy zahalená rúškom tajomstva.
Do Vyšného Slavkova sa Gustáv Popovič vrátil pred začiatkom druhej svetovej vojny. V dedine pálil niekoľko rokov vápno, no koniec vojny znamenal aj jeho koniec. Ako informovali Hospodárske noviny, Gustáva zabila črepina granátu, keď vyšiel na dvor práve v okamihu prechodu vojnového frontu. Vnuk Ivan mal vtedy iba rok.
Album sa stratil
Z ničoho nič zmizol aj rodinný album s kultovou pohľadnicou. „Album sa po smrti rodičov stratil,“ priznal pre SME Ivan Popovič, ktorý by nájdením pohľadnice mohol potvrdiť slovenskú verziu príbehu. Dnes sa k tým 11 chlapíkom podľa neho hlásia ako k svojim predkom Íri, Ukrajinci, Francúzi a Nemci a už len čaká, kedy sa ozvú aj Číňania.
Je však rád, že mu po starom otcovi ostalo aj niečo viac ako len legenda o jeho pózovaní na kultovej fotografii. „Moje deti som ja naučil hrať šach, šach vie už aj môj vnuk i vnučka. Nás naučil hrať šach náš otec Gusto. Ale kto jeho naučil šach? No predsa jeho otec, Gusti, ten tesár a drevorubač zo Slavkova, ten z tej fotografie, čo staval Ameriku. Ale kto naučil hrať šach jeho? Vychádza mi to tak, že to musel od niekoho pochytiť na tých dlhých cestách ‚šífom‘ z Hamburgu do New Yorku. Plavba loďou trvala celé tri týždne. Inak si to neviem vysvetliť,“ odkázal na záver.
