Spišský hrdina, ktorého len tak niečo nezlomí. Tomáš žije roky s darovanými pľúcami, dnes čelí novej výzve
Roky ho pri živote držal kyslíkový prístroj, spávať mohol len posediačky.
Nepriberal a keď ho ako bábätko bozkávala na líca, cítila slanú chuť. Mama Tomáša Bendíka si už v prvých mesiacoch jeho života všimla, že niečo nie je v poriadku. Napriek tomu, že sa jej obavy potvrdili a jej synovi nedávali veľké šance na plnohodnotný život, Tomáš je dnes hrdinom, ktorý vyše 20 rokov žije s transplantovanými pľúcami.
Vedel byť sám, no neopustil partiu
Intenzívny slaný pot býva u malých detí príznakom vážnej cystickej fibrózy. Keď ju Tomášovi diagnostikovali, pripravovali ho na to, že sa dožije najviac dvadsiatich rokov. „Užíval som si preto život, ako som len mohol,“ spomína v rozhovore pre Život.
Vo svojich rodičoch mal vždy veľkú oporu, mama je zdravotnou sestrou a jeho otec, ktorý už odišiel na večnosť, sa mu intenzívne venoval. Spolu športovali a chodili do prírody aj napriek tomu, že ho organizátori turistických výletov či rôznych pretekov od toho odhovárali. „Nedbal na žiadne reči. Išli sme si svojím tempom a o nikoho sme sa nestarali,“ hovorí Tomáš.
Prijať túto diagnózu nebolo pre nich ľahké, no ako sám hovorí, nekonalo sa žiadne rozmaznávanie. Síce vtedy svojim kamarátom pri hrách nestačil, no naďalej ostal plnohodnotným členom partie. Dlhé týždne trávil v nemocnici pre časté zápaly pľúc a aj keď bol extrovertom, naučil sa užívať si aj čas osamote.
Súperil s časom
„Aj keď som nepodával také fyzické výkony ako moji zdraví kamaráti, aj tak som vždy bol vonku, hrával som futbal, behával,“ vysvetľuje. Dokonca bol staršiemu bratovi inšpiráciou na napísanie knihy s názvom Soľášikove príbehy. Tá rozpráva príbeh chorého chlapca, ktorého tak ale nikto nevnímal. Ba naopak, pre svojich priateľov bol superhrdinom čo sa napriek všetkému neodstrihol od zažívania spoločných dobrodružstiev.
Krátko po tom, ako oslávil dvadsiate narodeniny, sa však jeho zdravotný stav zhoršil. Pľúca mal už veľmi zničené a nič iné ako transplantácia neprichádzalo do úvahy. Dostať sa však do poradovníka nebolo vôbec ľahké. Aj keď sa to nakoniec vďaka húževnatosti jeho matky podarilo, súperil s časom.
Článok pokračuje na ďalšej strane.