Deti pašovala v rakvách a v krabiciach od topánok. Irena zachránila z pazúrov nacistov 2500 životov
Každá záchrana dieťaťa, ku ktorej som prispela, len dáva zmysel mojej vlastnej existencii. Nie je dôvodom na slávu, hovorila Irena Sendlerová.
Mala nádherný úsmev, dobrosrdečné oči a snehobiele vlasy. Irena Sendlerová na sklonku svojho života pripomínala rozprávkovú babičku a ľudí, ktorí sa dozvedeli jej príbeh, šokovalo, s koľkým zlom a nespravedlnosťou sa v živote musela stretnúť. Statočná žena počas vojny dokázala zachrániť z pazúrov nacistov neuveriteľných dva a pol tisíca detí. Prepašovala ich do bezpečia šokujúcim, ale efektívnym spôsobom - v rakvách. Vďaka svojmu hrdinskému činu dostala prezývku "Matka židovských detí."
„Mama vždy hovorila, že v čase vojny bolo nutné pomáhať tým, ktorí najviac trpeli," spomínala na ňu jej dcéra. Prečítajte si životný príbeh tejto pozoruhodnej ženy.
Konšpiračná skupinka
Druhá svetová vojna znamenala obrovskú skazu, ale špeciálne zasiahla najmä jeden národ - Židov, ktorých považoval Adolf Hitler za svojich najväčších nepriateľov a zaprisahal sa, že zmiznú z povrchu zemského. V Nemecku a rovnako aj v dobytých európskych krajinách, postupne okliešťoval ich práva a nešťastné rodiny začal posielať vlakmi do táborov smrti.
Irena sa narodila v rodine lekára a aktivistky. „Keď uvidíš, že sa niekto topí, musíš skočiť za nim a zachrániť ho,“ hovoril dcére jej otec, keď zomieral na smrteľnej posteli. Obetavý zdravotník sa od svojich pacientov nakazil týfusom. Tieto jeho slová ju hlboko ovplyvnili.
Ešte pred vypuknutím vojny, než politická situácia v Európe začala eskalovať, zamestnala sa mladá Poľka Irena na sociálnom odbore varšavského magistrátu. A už tam začala prekračovať hranice zákona a snažila sa pomôcť tým, ktorí to potrebovali. Po dobytí Poľska pomoc židovským rodinám zakázali, Irena však v rámci desaťčlennej konšpiračnej skupiny, pôsobiacej na jej pracovisku, poskytovala na základe sfalšovaných dokumentov podporu asi trom tisíckam Židov.
„Matka vždy hovorila, že v čase vojny bolo nutné pomáhať tým, ktorí najviac trpeli, preto pomáhala židovským deťom,“ povedala v minulosti jej dcéra Janina Zgrzembska.
Plakala bezmocnosťou
Počas vojny im do varšavského geta, ktoré Nemci v novembri 1940 uzavreli, najprv nosila potraviny, lieky a oblečenie. Získala totiž priepustku a mohla tam dochádzať ako zdravotná sestra. Fotografie z tej doby ukazujú mladú ženu v uniforme zdravotnej sestry, s výraznými rysmi a s pohľadom, ktorý prezrádza zmes rozhodnosti, únavy aj bolesti. Keď po rokoch v jednom z rozhovorov americký novinár vyhlásil, že by o nej a o tom, čo dokázala, mal počuť celý svet, Poľka mu na to odpovedala jednoznačne:
Článok pokračuje na ďalšej strane: