Prišiel o rodičov, preto život zasvätil deťom. Majster N vystupoval aj s chorobou, o ktorej nikto nevedel
Jozef Nodžák sa nikdy neoženil, nemal deti a celý život žil skromne v garsónke.
O svojej chorobe Jozef Nodžák dlho nepovedal ani svojim najbližším. Len pár mesiacov pred svojim odchodom vystupoval v trstenskom kultúrnom dome, kde nikomu ani len nenapadlo, že by bojoval so zákerným ochorením.
V posledných chvíľach sa oňho starala rodina na Orave, no ešte predtým v Bratislave ho opatroval Dušan, ktorý s ním roky vystupoval. „Spoznali sme sa, ešte keď som bol malý. Ja som spieval na jednej akcii, kde bol aj on, a tam ma objavil,“ spomínal pre Plusku Dušan, ktorého Majster N po rokoch stretol opäť a odvtedy spolu začali chodiť na vystúpenia po celom Slovensku.
Posledné štedré gesto
„Sprevádzal som ho nielen vtedy, keď chodil do detských domovov, táborov, ale aj keď išiel do nemocnice. Vo všetkom som mu pomáhal. Nosil som mu tašky, kufre, rekvizity. Bolo toho dosť. Poznali sme sa sedem rokov,“ vysvetľoval Dušan, ktorý býval po ubytovniach a nakoniec ho Majster N zavolal bývať k sebe. On zostal v kuchyni a chlapcovi dal jeho izbu.
Na Dušanove narodeniny si ho zavolal k sebe a povedal mu, že liečba rakoviny nezaberá. Ako posledné veľké gesto mu daroval byt. Ešte aj vtedy Jozef Nodžák na pokraji svojich síl ukázal obrovskú štedrosť. „Bol moja rodina, kamarát, otec, matka v jednom. Veľa ma naučil a veľmi mi pomohol,“ priznal pre Plusku Dušan, ktorý si meno Majster N nechal vytetovať na ruku. „Ty si si ma dal vytetovať: Takého niktoša?“ pýtal sa Jozef Nodžák, ktorý zostane navždy kráľom slovenských detí.
Na tejto Zemi sme krátko
„Všade hovorím deťom, že čo budem môcť, budem robiť pre deti. Ja sám som stratil rodičov, keď som bol malý. A možno to, čo mne kedysi chýbalo, sa snažím teraz hravou formou deťom nahradiť. Aj Majster N, hoci je postava besná, behá, piští, oblieva vodou, deti cítia medzi riadkami, že ich mám rád, že mám rád ľudí. Mám také heslo – ak niekomu nemôžem pomôcť, tak aspoň nikdy neublížim, a k tomu vediem aj deti v mojich programoch,“ hovoril nesmrteľný Jozef Nodžák.
„V mojich programoch nenájdete žiadne násilie, žiadne vysmievanie sa za chyby, ktoré človek má. Nikto nie je bez chyby. Snažím sa priviesť deti k tomu, aby si vážili každého človeka, lebo nikto tu nie je večne. Ráno idete do školy, do roboty a neviete, či sa vrátite živí a zdraví. Sme tak krátko na tejto Zemi, že je hriech nevyužiť každú sekundu života v láske, v porozumení a v dobrote,“ znel jeho odkaz.
