Skočil do vody a zachránil syna, manželka zmizla. V československom Titanicu zahynuli stovky našincov
Boli tri minúty pred ôsmou, keď sa loď naplnená ľuďmi naklonila o 45 stupňov.
Pasažieri začali padať z paluby do vody, v podpalubí na ostatných padal nábytok a niektorí sa snažili utiecť schodiskom preč. Hladina vody ale stúpala veľmi rýchlo. Ľudia na pobreží len paralyzovanie sledovali, ako sa za dve minúty parník Eastland prevrátil a usadil na riečnom dne.
„Parník veľký ako oceánska loď sa pomaly prevrátil, ako by to bola veľryba, ktorá si chce zdriemnuť. Nechcel som veriť, že také veľké plavidlo mohlo niečo také urobiť priamo pred mojimi očami, hoci bolo pred chvíľou pripútané k prístavisku a voda bola nádherne pokojná bez toho, aby sa čokoľvek stalo: žiadna explózia, požiar, nič,“ opísal katastrofu spisovateľ Jack Woodford, ktorý to videl na vlastné oči. Ľudom na palube nedokázal pomôcť, aj keď bol na brehu len šesť metrov od nich. Len tri roky po tragédii Titanicu sa stala ďalšia loď smrtiacou pascou pre stovky ľudí. Ostatní bojovali o život.
Skočte do vody!
„Sedeli sme vnútri lode, boli sme veselí. Asi po 20 minútach sa začala loď nakláňať a klesať na bok. Najprv sme z toho mali žarty, pretože sme si mysleli, že nám žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Potom nás to zrazilo k stene. Všetci kričali a chceli sa zachrániť. Som dobrý plavec a chcel som sa udržať na hladine, ale šlo to ťažko. Asi šesť ľudí sa ma chytilo a strhli ma dolu,“ opisoval neskôr začiatok katastrofy syn českých imigrantov Bedřich Šimonek. Chcel pomôcť iným, ale nemohol. Bol rád, že zachránil svoj vlastný život. „Dostal som sa von cez okno lode,“ priznal neskôr.
Ani pobyt na hornej palube ale neznamenal žiadnu výhru. Práve tam sa nachádzal Vincenc Dubek so svojou rodinou. „Vykríkol som ‚Skočte do vody!‘ a sám som skočil. Keď som sa dostal na hladinu, bola už loď ponorená vo vode. Zbadal som najprv môjho mladšieho chlapca a plával som k nemu. V tom ma zaliala voda druhýkrát, ale chlapca som už držal a dostal som sa s ním na záchranný čln,“ spomínal na osudný moment Vincenc.
Český Titanic
Pozeral sa na všetky strany, či uvidí niekoho zo svojich drahých, ale nevidel nikoho. „Voda náš čln unášala dole k inej lodi, kde nás vytiahli po rebríku nahor. Manželku, dcéru ani druhého syna som už viac živých nevidel,“ povedal so žiaľom.
Článok pokračuje na ďalšej strane: