Pobozkali sa a nacisti vtrhli do ich krajiny. Príbeh ´poľskej Anny Frankovej´ a jej jedinej lásky láme srdce
Drahý Bože, nechaj nás žiť, snažne ťa prosím, chcem žiť, napísala v roku 1942 mladučká Poľka Renia Spiegolová na margo vpádu nacistov do poľského mesta Przemyśl.
„Mimoriadne svedectvo popisujúce ako horory vojny, tak krásy života, ktoré existujú aj v tých najtemnejších časoch.“ Takto zhodnotilo denník poľskej „Anny Frankovej", 18-ročnej Renie Spiegolovej, vydavateľstvo Penguin Books, keď sa ho po vyše 70 rokoch podarilo objaviť.
Jej rodina totiž desaťročia denník ukrývala v trezore newyorskej banky. Od začiatku vojny si mladučká dievčina viedla spomínaný denník a rodina až po rokoch privolila, aby sa široká verejnosť dozvedela nielen o hrôzach vojny, ale aj o Reniinej láske, ktorá sa zrodila vedľa nacistických masakrov. Jej memoáre sa zaradia k Denníku Anny Frankovej, jednej z najčítanejších kníh na svete. Práve s týmto dievčaťom Reniu mnohí porovnávajú.
700 strán zápiskov
Renia žila v meste Przemyśl na juhovýchode Poľska, ktoré až do roku 1941 okupovala sovietska armáda. Obsadenie mesta sovietmi však v tom istom roku ukončil príchod Nemcov, ktorí napadli vtedajší Sovietsky zväz, píše britský spravodajský portál BBC.
V období rokov 1939 až 1942 popísala mladá Poľka až 700 strán svojho denníka, prvý zápis je z januára 1939, keď mala len 15 rokov. Na niekoľkých stranách napríklad opisuje, ako zo susedstva postupne mizli židovské rodiny a ako v okolitých dedinách začali vznikať getá.
Ďalej píše tiež o tom, ako jej rodinu rozdelili a ako ona so svojou sestrou Arianou žili na území, ktoré okupovali sovietski vojaci a ako, naopak, ich matka žila na území, ktoré zase okupovali Nemci. „Boh a Bulus nás zachránia,“ touto frázou končila každý svoj zápis. Bulus bola prezývka jej matky.
Prvý bozk
Dievčina si do denníčka zapisovala všetko možné, písala o živote v gete, o vojne, ale aj o svojej prvej veľkej láske Zygmuntovi Schwarzerovi, do ktorého sa vtom čase zaľúbila.
Článok pokračuje na ďalšej strane: