Herečkou sa stala ekonómka z hydinární. Daniela Gudabová túžila mať veľkú rodinu, ktorú našla až v divadle
Hovorím si, vau, dnes som natáčala so Zdenkou Studenkovou alebo s Kramárom či s Vajdom. Potom som si potľapkala po hlave: Kľud, kľud, ráno ideš do práce medzi svoje ženy a sliepočky do hydinární, spomínala seriálová „stará Blažková“.
Vo filme mala zahrať upratovačku, ktorú si Lasica objednal, lebo mal ženu v nemocnici. Daniela mala zaklopať, vojsť a povedať text. Za dverami boli koľajnice, na ktorých jazdila kamera.
„Otvorila som dvere a zakopla som o tie koľajnice. Druhý raz som sa zabrblala v texte. Režisérka vraví ešte raz. Išla som za dvere a hovorím si, predsa sa nebudeš báť. Otvorila som dvere a vyrútila sa na pána Lasicu s textom. Bez chyby! Režisérka mi vraví: „Dani, to nemôžeš takto kričať na pána Lasicu.“ Aj ja, že čo nemôžem?! Však sa na neho pozri! Ja sa ho normálne bojím!“ spomínala na moment, keď sa Milan Lasica neudržal a začal sa smiať tak, že opäť pokazili klapku.
„Zrazu to bol jeden úžasný človek,“ hovorí Daniela. Celé dni pracovala v hydinovej farme, po večeroch hrala v divadle a natáčala, pričom si musela zobrať dovolenku alebo neplatené voľno.
So Studenkovou si potykala
Mnohí si ju pamätajú z Ordinácie v ružovej záhrade, kde si zahrala bufetárku Várošovú s podrezaným jazykom. „Ešte mi produkčný hovorí: Ja tu mám 50 herečiek a nechápem, prečo si vybrali práve vás. Vtedy hrali v tejto ordinácii len herci z národného divadla a z Astorky,“ konštatuje Daniela.
Režisérka jej neskôr vysvetlila, prečo si vybrala práve ju, amatérsku herečku z Trnavy. „Vieš, Dani, na Slovensku je veľa hercov, no nie sú typy. Je veľa typov a nie sú herci. A ty si aj typ, aj herec,“ povedala jej režisérka Ferencová, vďaka ktorej si Daniela zahrala po boku Tomáša Maštalíra či Zdeny Studenkovej.
„Hovorím si , vau, dneska som natáčala so Zdenkou Studenkovou alebo s Kramárom či s Vajdom. Potom som si potľapkala po hlave: Kľud, kľud, ráno ideš do práce medzi svoje ženy a sliepočky do hydinární,“ povedala pre Nový Čas. Herecké kapacity z Národného divadla ju veľmi rýchlo prijali medzi seba.
„Človek si ich začne ešte viac vážiť, keď ich spozná bližšie. Klobúk dole pred tým, čo všetko stíhajú a pritom sú takí ľudskí. Napríklad Zdenka Studenková si so mnou potykala,“ hovorila hrdo pre Plusku. „S Táňou Radevou si vymieňame knižky. Petru Polnišovú som jeden večer obdivovala na obrazovke, ako úžasne tancuje, a na druhý deň si na nakrúcaní s takou chuťou dala šnicľu! Je to skromná a normálna baba,“ nešetrila slovami chvály na adresu svojich kolegov, ktorým nosila na natáčanie a predstavenia nezvyčajné dary.
Výslužka z hydinární
Článok pokračuje na ďalšej strane: