Keď jej zomrela dcéra, prestala počítať roky. Magda Paveleková zvládla rany osudu vďaka vojakovi Štefanovi
Vďaka manželovi nemusela nikdy žehliť ani variť.
„Bála som sa, že jedného dňa mi prídu povedať, že sa niečo stalo. Z tých šokov a stresov mal zničené nervy aj srdce. Bola som však pre neho výbornou oporou. Vždy som bola veselá, všade bol doma poriadok. A naopak, Števko mi zase niečo dobré navaril, obslúžil ma a krásne žehlil,“ povedala herečka, ktorá rozprávala o svojom manželovi len sporadicky. Neželal si totiž medializáciu a ona to rešpektovala. S radosťou však hovorila o tom, ako ukážkovo sa o ňu staral. Kým ona bola pracovne vyťažená celé roky, on bez problémov na seba prebral väčšinu domácich prác.
„Nežehlila som už viac ako 50 rokov. Okrem toho vynikajúco varí, je zodpovedný, pekný a pracovitý muž. Týmto si ma získal a vyhral u mňa na celej čiare,“ prezradila Magda. Vždy ďakovala svojej svokre, že sa jej podarilo vychovať skvelého muža. Pri mužovi vraj zostala rozmaznaná, ako keď bola mladým dievčaťom. Ako priznala pre Pravdu, pre sprostosti sa vraj nikdy nehádali a vo vážnych životných krízach stáli vždy pri sebe. Aj vtedy, keď sa museli presne deň pred Vianocami rozlúčiť so svojou jedinou dcérou Ninou. Mala len 34 rokov.
Lekár ukázal tri prsty
„Ninočka prišla za mnou a povedala mi, že má na bruchu nejakú hrčku. Spýtala sa ma, či nemá rakovinu. So smiechom som jej povedala, že má posledné štádium pred smrťou. Ani sme netušili, že to bola vlastne pravda. Odvtedy to trvalo len krátko,“ spomínala pre Nový čas Magda Paveleková. Jedného dňa sa spýtala lekára, koľko života jej dcére zostáva.
„Ukázal mi tri prsty... S hrôzou som vykríkla: Len tri roky? No on mi vtedy odpovedal, že len tri mesiace,“ hovorila herečka, ktorá prišla za dcérou do izby s uplakanými očami. „Som rada, že u teba vidím slzy, mami. Keby si sa usmievala, asi by som ti neuverila,“ povedala jej dcéra Nina. Herečka za ňou chodila do nemocnice každý deň a hrala pred ňou komédiu. „Bola to najťažšia rola v mojom živote. Podvedome som vedela, že čo nevidieť príde koniec, ale nechcela som tomu veriť,“ opisovala neľahké spomienky Magda. Na Vianoce v roku 1991 nikdy nezabudla.
Článok pokračuje na ďalšej strane: