Nepotopiteľná Molly riskovala na Titanicu život, aby zachránila chudobných cestujúcich. Sama vyrastala v biede
Molly Brownová bola počas plavby Titanicom pasažierkou prvej triedy. Pri záchrane nevinných životov však nezabudla na to, že i ona bola raz chudobnou.
V Colorade sa zamilovala do podnikavého, no rovnako nemajetného Jamesa Browna. „Chcela som bohatého muža, ale milovala som Jima Browna. Vtedy som veľmi túžila poskytnúť pohodlie a komfort svojmu otcovi. Chcela som zostať slobodná až do doby, kým sa objaví muž, ktorý by starčekovi dal všetko, po čom túžil. Nakoniec som ale usúdila, že mi bude lepšie s chudákom, ktorého milujem, ako s boháčom, ku ktorému by ma priťahovali len peniaze,“ spomínala. Nakoniec sa jej to vyplatilo. Brown, ktorý pracoval ako baník, získal vďaka tvrdej práci od svojho šéfa veľký podiel akcií, na ktorých extrémne zbohatli.
Už v roku 1894 si mohli manželia dovoliť v Denveri kúpiť viktoriánske sídlo za tridsaťtisíc dolárov a o rok neskôr aj letný dom. Stala sa zakladajúcou členkou Denverského klubu žien, ktorý ponúkal ženám vzdelávacie kurzy a podieľal sa na množstve filantropických projektov. Molly tak konečne žila svoj sen – venovala sa svojim záľubám, charite a cestovaniu.
S týmto životným štýlom však jej manžel vôbec nesúhlasil. Žena mala byť podľa neho stále doma, upratovať a variť a rozhodne nemala byť sufražetkou s politickými názormi. Po 23 rokoch manželstva sa nakoniec rozviedli. Molly si nechala viktoriánsky dom a bývalý manžel jej musel každý mesiac posielať 700 dolárov, čo je dnes zhruba 20-tisíc dolárov.
Záchrankyňa z prvej triedy
Po rozvode došlo k zásadnej udalosti, vďaka ktorej si Molly ľudia pamätajú aj mnoho desiatok rokov po jej smrti. Keď v roku 1912 dostala správu o vážnej chorobe svojho vnuka, cestovala po Egypte. Prvá loď, ktorá vyrážala späť do New Yorku, niesla názov Titanic.
Osadenstvo prvej triedy k nej podľa zachovaných spomienok skutočne pociťovalo rovnako málo náklonnosti, ako je to zobrazené vo filme Jamesa Camerona. Pre aristokratov predstavovala pre túto dobu takzvané nové peniaze - nemohla sa pýšiť dlhým zoznamom urodzených predkov ako oni. Počas katastrofy, ku ktorej došlo v noci 15. apríla, sa však z pasažierov prvej triedy zachovala najušľachtilejšie. Po náraze do ľadovca bolo jasné, že loď pôjde ku dnu. Molly Brownová neúnavne pomáhala ľuďom z druhej a tretej triedy, ktorí zostali uväznení v podpalubí. Sama nastúpila až do záchranného člnu číslo šesť, ktorý patril medzi posledné.
Ona aj námorník Robert Hitchens sa chytili vesiel a vzďaľovali sa od potápajúcej sa lode. Molly však trvala na tom, aby zostali neďaleko pre prípad, že by ešte niekoho mohli zachrániť. To námorník odmietol, pretože sa bál, že divoké vlny zabijú aj ich, prípadne by ho potopil príval ľudí, ktorí sa zúfalo snažia dostať do ich člnu.
Molly pohrozila, že pokiaľ sa na miesto katastrofy nevráti, vyhodí ho cez palubu. Či sa priblížili k potápajúcej sa lodi, alebo odplávali do bezpečia, nie je známe. Pasažieri v tomto záchrannom člne patrili k tým šťastným, ktorí tragédiu Titanicu prežili. Molly si toho bola až do smrti vedomá.
Ako si vyslúžila svoju prezývku
Článok pokračuje na ďalšej strane:
