Vratko Rohoň z Inekafe: V päťdesiatke nemôžem spievať o tom, že má foter s matkou nejaké mindráky

Okrem toho, že strašne veľa koncertuješ, tak nemáš iba jeden domov. V Bratislave máš byt v modernej časti mesta a potom máš taký svoj vidiecky úlet. Ktoré miesto máš radšej?

Som rodený Bratislavčan, čiže keby som hocikam do sveta išiel žiť, tak stále to toho človeka ťahá, tam kde má tie korene. Rád sa sem vraciam, je to mesto, kde to poznám, kde som vyrastal, kde mám známych, kamošov aj kapela tu funguje, aj biznis sa rieši proste v Bratislave. Ale som taký extrémista v tomto, že buď hlavné mesto alebo potom že radikálna samota.

Tá moja chalupa je aj o tom, že keď človek stretá veľa ľudí, cestovanie, nevyspatý je, ešte do toho to lietanie, tak tam sa idem dať do takých továrenských nastavení. Aspoň sa tam dobre vyspať, porobiť nejakú robotu a človek tam fakt tú hlavu vyvetrá a odpočinie si. Potom sa zasa môže vrhnúť do víru. Ja tam mám traktor napríklad, bager, ja som fakt že sedlák, keď tam prídem. Som tam naozaj rád, neviem si predstaviť, že by som bol iba v Bratislave a tiež by som si nevedel predstaviť, že by som bol iba tam.

Ako predstava traktoristu Vratka, ktorému je dobre na vidieku, zodpovedá predstavám možno nejakého 15-ročného, čiže ďalšej generácii, ktorá na Inekafe vyrastá? Nezačínaš narážať už trošku aj na takú generačnú výmenu?

No to máme od začiatku, ako úplne od začiatku. Veľa deciek sa k nám dostalo vlastne že jéj, Vratko má modré vlasy super a začne počúvať tú muziku. V Amerike to isté, bol Blink 182 a v podstate sú to také identické kapely. A potom veľa ľudí sa cez nás dostalo k inej hudbe, trebárs k tvrdšej alebo zostali len pri nás a potom počúvali nejakú inú muziku. A veľakrát sa decká dostanú cez rodičov k muzike. Lebo tie desaťročné dnes už majú deti a tie ich deti počúvajú našu muziku. Takže na naše koncerty chodia od 15 do 65, fakt v kľude. Veď my máme 25 ako kapela.

Ty si začínal prvotne okolo metalu, potom si ty aj kapela Inekafe prešiel k punku. Máš pocit, zvykne sa to hovoriť aj o amerických aj metalových a rockových kapelách, že keď už začína stúpať ten vek aj tej kapele, že už začínajú byť taký jemnejší?

Áno. Je to prirodzená cesta. Ja nemôžem v päťdesiatke spievať o tom, že keď má foter s matkou zase nejaké mindráky alebo že zlí policajti a politici. Fakt my máme osem albumov a už sme sa k tejto téme vyjadrili a momentálne máme také obdobie, že skôr si to chceme užívať a robiť to Inekafe pestrejšie, odvážnejšie.

Prečítajte si tiež: Vratko z Iné Kafe je pilotom. Keď viezol slovenských hokejistov s medailami, jeho letušky si obliekali dresy