Ste sebecká, opakovali mamičke lekári a posielali ju na potrat. Svojho syna teraz považuje za najväčší dar
Mamička hovorí, že jej syn je dokonalý aj bez rúk.
Keď ultrazvuk ukázal, že sa ich vytúžené bábätko narodí bez rúk, verdikt lekárov znel nekompromisne - potrat. S touto myšlienkou sa však 25-ročná Mariaan Straussová spolu so svojím manželom Hendrikom z Juhoafrickej republiky nedokázala zmieriť a navzdory zlým prognózam si dieťatko chránili. Ako prezradili pre portál NY Post, malého Hendrého dnes považujú za ten najväčší životný dar.
Krutá spoločnosť
„Ste sebecká, pokiaľ nepôjdete na potrat. Musíte myslieť aj na dieťa. Nikdy nebude žiť normálny život,“ hovorili lekári Mariaan v 13. týždni tehotenstva po tom, ako z ultrazvuku zistili, že bábätku sa nevyvíjajú ruky. Hoci im obom spočiatku myšlienka na výchovu dieťaťa so zdravotným znevýhodneným znela ťažko, obaja svoje nenarodené dieťa milovali natoľko, že sa slovám lekárom rozhodli vzdorovať.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=2318037841686719&set=a.104967899660402
„Spoločnosť je krutá. Pomyslela som si, bude naše dieťa niekedy prijaté? Bude zosmiešňovaný a šikanovaný? Hnevala som sa na Boha, že to dovolil. Bolo tam sebaobviňovanie a bolesť. A strach z neznámeho a neistej budúcnosti,“ zaspomínala si na trpké chvíle Mariaan. Chmúrne myšlienky pokračovali aj po tom, ako v júni minulého roka svojho syna prvýkrát držala v náručí.
Po depresii prišlo šťastie
„Zasiahla ma veľká, temná depresia. Pomyslela som si: Prečo práve my? Prečo práve naše dieťa? Ale ak by som si mala vybrať dnes, brala by som ho znova iba tak. Bez rúk,“ hovorí mamička. Hendré sa však, bohužiaľ, narodil aj s ďalšími zdravotnými komplikáciami. Jeho noha sa stáčala dovnútra, čo si vyžiadalo použitie sadrovej dlahy. Navyše sa narodil bez lýtkovej kosti a ani žalúdok sa nevyvíjal správne, čo obmedzilo príjem mlieka na 30 mililitrov počas jedného kŕmenia.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=2557545267735974&set=a.104971252993400
Akonáhle sa však chlapček v troch mesiacoch naučil prevracať a sám sa pohybovať, všetok strach z rodičov opadol. „Bolo to, ako keby sa zdvihol temný mrak. Uvedomila som si, že moje dieťa je v poriadku a vďaka tomu zmizli aj moje depresie,“ rozpráva po roku Mariaan.
„Ak sa chce dostať k hračke na druhej strane izby, pohne sa alebo si pod seba stiahne nožičky a tlačí sa dopredu,“ vysvetľuje hrdo otec Hendrik. S protetickými rukami pre Hendrého sa nechcú ponáhľať a čakajú, kým bude starší. Chcú ľuďom pripomenúť, že je v poriadku nezapadnúť do štandardu spoločnosti.
