Ako 19-ročná chcela odísť zo sveta, svoje deti si vymodlila. Eve Holubovej odpustili aj alkoholické excesy
Niekedy tancovala po baroch opitá na stole, inokedy sa tam vyzliekala do spodnej bielizne. V tom čase jej bolo jedno, že na ňu čakajú jej dve deti.
„Mala obdobie, keď pila fakt veľa a bolo mi to veľmi nepríjemné, pretože som sa za ňu hanbila. Občas pila tak, že nevedela, kto je,“ spomínala v relácii 13. komnata dcéra Karolína. Nikto vtedy nevedel, že herečka bojuje s endogénnymi depresiami, pri ktorých sa z tela nevylučuje hormón šťastia a ktoré sa u nej prejavili už v puberte. Ako 19-ročná si dokonca chcela siahnuť na život.
Myslela si, že sa tak cítia všetci
„Keď u mňa nastala hormonálna zmena v dôsledku nenaplneného tehotenstva, jednoducho som chcela nebyť,“ vysvetľovala v rozhovoroch. Herečka celé roky s úzkosťami bojovala po svojom, no depresívnych stavoch ju nezbavili úspechy v práci ani úplná rodina.
„Nepoznala som príčinu svojich úzkostných a boľavých stavov. Myslela som, že ich v nejakej miere majú všetci, že je to možno dôsledok pracovnej vyťaženosti. Nevedela som, že mozog má uvoľňovať akýsi serotonín a že alkohol je nebezpečné antidepresívum, ktorý ho na chvíľu uvoľní, ale vyberie si za to veľkú daň,“ vysvetľovala spätne. Alkohol sa snažila obmedziť niekoľkokrát, napríklad keď otehotnela, no po čase ju depresia k pitiu znovu priviedla. Až vďaka zásahu kolegu a kamaráta Jana Krausa, Eva zistila, že trpí ochorením, ktoré sa dá liečiť inak ako alkoholom.
Pomáha jej Churchill
Začala chodiť k lekárke, ktorá jej predpísala lieky a tie zmenili jej život. „Sú to lieky, ktoré vás hodia do pohody jednou tabletkou, neoblbnú vám mozog, že je vám potom všetko jedno. Naopak, ich presným a pravidelným užívaním donútite mozog, aby si látky, ktorých nedostatok spôsobuje depresie, vyrábal sám,“ vysvetľovala pre Korzár herečka, ktorá nemá problém hovoriť o liečbe. Okrem liekov jej pomáhajú aj dlhé prechádzky s manželom a psom, pije veľa bylinkových čajov, počúva hudby, pozerá sa na obrazy a číta knihy.
Eva Holubová vie, že ani po rokoch abstinencie nemá vyhraté, no hoci sa depresívne stavy vracajú, má ich pod kontrolou a vie, že to prejde. V najhorších chvíľach jej pomáha prejav Winstona Churchilla, ktorý si upravila pre seba: „Keď to zvládli oni, niečo oveľa ťažšie, to by bolo, aby ma chľast porazil, aby som si ja ten svoj ostrov neuhájila.“
