V deň jej smrti urobil najťažšie rozhodnutie. Václav Neckář svojej Jarke oplatil, že ho opäť naučila hovoriť
Václav Neckář svoju Jarku spočiatku tajil pred davmi fanúšičiek, napokon spolu prežili 41 rokov.
Špeciálne vyznanie lásky
Svoju životnú lásku stretol Václav Neckář v roku 1964, keď ho ani na ďalší pokus neprijali na DAMU a zamestnal sa v hudobnom divadle Alfa v Plzni. Jarka Žlábková bola o tri roky staršia a bola už sólistkou baletu v divadle J. K. Tyla. Ich vzťah nabral na začiatku strhujúce tempo. Prvýkrát sa videli koncom jesene, keď sa Jarka prišla s kamarátkou pozrieť na skúšku predstavenia, v ktorom dostal príležitosť aj nováčik Vašek.
Ona ho potom pozvala na svoje koncoročné predstavenie Rómeo a Júlia a Nový rok už vítali spolu. Na oslavu Jarkiných narodenín, ktoré sa konali 2. januára, Václav dotiahol všetky svoje veci. Mladému umelcovi na tento spontánny počin vystačili jeho dve ruky. V jednej niesol magnetofón, v druhej tašku s niekoľkými kúskami oblečenia: „Keď sa ma Jarka spýtala, prečo to mám so sebou, odpovedal som, že u nej už zostanem. A ona proti tomu nič nemala.“ Tento svoj netradičný spôsob vyznania lásky prezradil až oveľa neskôr ženskému magazínu Vlasta.
Spával v kancelárii divadla
Ale malo to možno aj troška pragmatický dôvod. Václav Neckář po príchode do Plzne nemal kde bývať, strechu nad hlavou mu poskytlo divadlo a spával na lehátku v kancelárii ekonomického námestníka.
„Výhodou bolo, že som nikdy nezaspal a stále som bol po ruke. Divadlo totiž hralo aj pre deti, teda pracovalo sa od rána. No ľuďom okolo seba som tým dosť komplikoval život. Dobre si pamätám, ako sa námestník tváril, keď siahol pre nejaký papier do zásuvky a strčil ruku do medu. Mal som ho v jeho stole a zabudol som ho zavrieť! Jarku som teda stretol v pravý čas,“ priznal pre Vlastu.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
