Do chlapca v tábore udrel blesk. Akoby zázrakom sa aj vďaka obetavému Janovi vyhol jednej veci
Vďaka laickej resuscitácii, nasadeniu AED a starostlivosti lekárov sa podarilo trinásťročnému chlapcovi zachrániť život.
Po službe si pripravoval večeru, keď ho zrazu okrem búrky vyrušil aj naliehavý poplach. Aj takto si na 24. júl spomína hasič Jan Polcer z českého Velkého Újezdu, ktorý po slovách kolegov z tiesňovej linky neváhal a opäť vyrazil do terénu. Ich pomoc totiž neodkladne potreboval 13-ročný chlapec, ktorého v detskom tábore zasiahol blesk.
Boj s časom
„Prišiel som akurát domov zo služby na dispečingu v Olomouci. Chystal som si večeru, keď v tej chvíli nám hlásili poplach,“ zaspomínal si pre Blesk Jan, ktorý popri zamestnaní u profesionálnych hasičov pôsobí aj ako veliteľ dobrovoľných hasičov v rodnom meste.
Práve ich potrebovali záchranári v osudovej chvíli azda najviac. „Hneď som bežal do zbrojnice, naložil som kolegov a vyrazili sme na miesto. Z hlásenia sme vedeli, že ide o čas,“ opisuje a dodáva, že v danom okamihu boli k mieste nehody bližšie ako ktorékoľvek iné záchranné zložky.
Už počas cesty si zisťoval podrobnosti, aby mohol čo najrýchlejšie pomôcť. Našťastie, na mieste už prebiehala laická resuscitácia, preto na ňu dobrovoľní hasiči okamžite nadviazali. „Je to hrozný pocit,“ povedal veliteľ zásahu o pohľade na dieťa v bezvedomí so zástavou srdca.
Intenzívne emócie
„Nasadili sme automatizovaný externý defibrilátor. Potom sme sa riadili pokynmi z prístroja, striedali sme sa pri resuscitácii až do príchodu profesionálnej jednotky a záchranárov, ktorých sme v horšie prístupnom teréne navigovali, aby miesto našli čo najrýchlejšie,“ spomína si Jan pre Český rozhlas. Bolo to vôbec prvýkrát, čo s prístrojom pracovali.
„Keď asi po týždni prišla od rodičov fotka, na ktorej sa chlapec usmieva a ukazuje palec hore, všetkým sa nám trochu uľavilo. Naozajstnú radosť však zažívame až teraz, keď prišla správa, že chlapec je už doma a bez následkov,“ teší sa hasič a s úľavou dodáva: „Sám mám dvanásťročnú dcéru a sedemročného syna, takže som to naozaj intenzívne prežíval. Som šťastný, že to dobre dopadlo.“
K šťastnému koncu bez trvalých následkov podľa zdravotníkov prispeli nielen dobrovoľní hasiči, ale aj rýchla reakcia vedúcich tábora. „Jeden z vedúcich dokonca resuscitoval jednou rukou, pretože do druhej ho výboj zasiahol tiež,“ povedal doktor Martin Kutěj, ktorý v osudový deň slúžil ako lekár Zdravotníckej záchrannej služby Olomouckého kraja. Chlapca po desaťdňovej hospitalizácii cez víkend prepustili domov, pričom akoby zázrakom mu výboj nepoškodil mozog.