Oceľová tyč mu prerazila mozog, no on aj tak rozprával. Zázračné prežitie robotníka spôsobilo revolúciu
Po šialenom pracovnom úraze a s dierou v hlave komunikoval s kolegami aj s lekármi.
Strašidelná nehoda, neuveriteľný zvrat osudu a veľká smola - vedci občas získavajú poznatky o fungovaní ľudského tela veľmi netradičným spôsobom. To bol aj prípad Phineasa Gagea, robotníka, ktorého mozgom prešla šesťkilová kovová tyč. On nielenže prežil, ale po tragickom úraze bol schopný ďalšie roky viesť normálny život. Bol to zázrak?
Detstvo na farme
Phineas sa narodil v roku 1823 v americkom štáte New Hampshire ako prvé z piatich detí. Detstvo prežil na farme, ktorú vlastnili jeho rodičia. Ako všetky deti, aj on musel pomáhať, ale táto práca mu k srdcu neprirástla. O jeho výchove a vzdelaní sa vie len málo, iba to, že bol gramotný.
Lekár John Martyn Harlow, ktorý mladíka poznal už pred osudnou nehodou, ho opísal ako „dokonale zdravého, silného a aktívneho mladého muža, dvadsaťpäťročného, vysokého 168 centimetrov, so železnou vôľou, ako aj železnou kostrou, ktorý od detstva až do dňa tragickej nehody sotva mal nejaké zdravotné problémy či chorobu“.
A keď prišiel ten pravý čas, jeho kroky viedli z rodného mestečka na skusy do sveta, kde chcel získať nové pracovné aj osobné skúsenosti. Začal tak pracovať na stavbe železnice. Phineas tam patril k lepším pracovníkom a mal za úlohu odstrel veľkých kameňov, ktoré prekážali v ceste budúcej železnici.
Nebola to však jeho prvá skúsenosť s výbušninami, už predtým totiž pracoval na farmách či v blízkych baniach a lomoch. V júli 1848 bol tiež zamestnaný na stavbe železnice Hudson River pri meste Cortlandt v štáte New York. V práci ho kolegovia aj nadriadení poznali ako „najschopnejšieho predáka a bystrého obchodníka“, ktorý bol „veľmi energický a vytrvalý pri realizácii všetkých svojich plánov na prevádzke“.
Osudná iskra
S nebezpečnými výbušninami tak Phineas problém nemal, a to až do 13. septembra 1848. Tento deň sa podľa všetkých zákonov prírody mal stať jeho posledným. Osud sa však rozhodol inak, resp. ako sa vraví, iba 25-ročný mladík mal „z pekla šťastie“, o ktorom sa dodnes píše v odborných knihách aj v učebniciach.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
