Oceľová tyč mu prerazila mozog, no on aj tak rozprával. Zázračné prežitie robotníka spôsobilo revolúciu
Po šialenom pracovnom úraze a s dierou v hlave komunikoval s kolegami aj s lekármi.
Stal sa z neho iný človek
Napriek tomu, že Phineas komunikoval bez problémov, pamäť mu tiež dobre slúžila a zmysly mal v poriadku, po nehode sa stal iným človekom. Už to nebol jednoducho starý dobrý Phineas. Ľudia, ktorí s ním vyrastali či pracovali, totiž vraveli, že jeho povaha sa zmenila. Ako presne, to sa nikde neuvádza.
Na druhej strane nie sú známe jeho povahové vlastnosti pred osudnou udalosťou, preto je ťažké zhodnotiť, čo pramenilo z mladíkovej prirodzenosti a za čo mohla kovová tyč, ktorá preletela jeho hlavou.
V práci sa už nezdržal
V pôvodnej práci sa už potom Phineas dlho nezdržal a odišiel zo Spojených štátov amerických do juhoamerického Čile. Tam sa zamestnal ako kočiš na dostavníku. A hoci po nešťastnom úraze žil ešte dvanásť rokov, napokon si to vyžiadalo svoju daň. Začali sa u neho objavovať epileptické záchvaty a jednému v máji 1860 podľahol. Mal len 36 rokov. Dodnes však jeho prípad zostáva pre lekárov záhadou a v dejinách medicíny spôsobil revolúciu vo vede.
Prípad Phineasa totiž dokázal nielen to, že prefrontálny kortex (časť mozgu, ktorá je spojená s výkonnými funkciami a ovládaním nálady) je zodpovedný za špecifické mentálne funkcie, ale aj to, že jeho poškodenie sa môže časom regenerovať.
Joseph LeDoux v knihe História nášho vedomia uvádza: „Neskôr, v 20. storočí ruský psychológ Alexander Luria na základe pozorovania správania veteránov druhej svetovej vojny s poraneniami hlavy potvrdil, že poškodenie prefrontálnej oblasti vedie k deficitom pozornosti, myslenia a plánovania.“
