Dúfam, že zomrieš, šepkala mu mama. Martin plakal bez sĺz, ale veril, že raz prestane byť duchom
Nedokázal som vydať znamenie ani zvuk, aby som dal niekomu vedieť, že som pri vedomí. Bol som neviditeľný ako duch chlapca, spomínal Martin Pistorius.
Najprv stratil reč, potom prestal jesť, neustále spal a vyhýbal sa ľudskému kontaktu. V januári 1988 12-ročný Martin Pistorius nevysvetliteľne ochorel a lekári netušili, čo mu je. O 18 mesiacov neskôr bol Martin pripútaný na invalidný vozík. Rodičom doktori povedali, že neznáme degeneratívne ochorenie vrátilo Martina do stavu batoľaťa a predpovedali mu len dva roky života. Najlepšie by podľa nich bolo, keby chlapca umiestnili do ústavu, kde by mohol pokojne zomrieť. Ale on nezomrel.
Rodičia ho celých 12 rokov každý deň prepravovali do špeciálneho centra a v noci sa o jeho potreby starali sami. Martin vyzeral, ako keby bol v bdelej kóme, na nič nereagoval a rodičia si mysleli, že ich nevníma. Pravdou však bolo, že Martin začal byť po rokoch pri vedomí a bdelý, počul každé slovo, na ktoré ale nedokázal reagovať. Bol uväznený vo vlastnom tele. Jedného dňa sa ale prebudil.
Poslali ho zomrieť
Všetko sa začalo, keď mal Martin 12 rokov a rodičia si mysleli, že dostal chrípku. Jeho stav sa ale pomaly zhoršoval a nakoniec musel skončiť v nemocnici. „Mal som pozitívny test na kryptokokovú a tuberkulóznu meningitídu,“ vymenoval ochorenia, ktoré môžu bez správnej liečby prejsť do záchvatov, zníženej úrovne vedomia aj kómy.
Aj Martinovo telo zoslablo, prestal hovoriť a nakoniec nedokázal ovládať pohyby tela. V priebehu niekoľkých týždňov sa zo zdravého tínedžera stal chlapec v kóme odkázaný na pomoc ostatných. Na infekciu v jeho mozgu nefungoval žiaden liek. „Má myslenie trojmesačného bábätka,“ oznámili lekári zdrvujúcu správu rodičom. Domov ho poslali umrieť.
Bol ako duch
Rodney a Joan Pistoriusovi sa ale nevzdali. Verili na zázrak. Otec Martina kŕmil, kúpal, každé dve hodiny v noci vstával, aby chlapca pre preležaniny otočil, ráno ho obliekol a odviezol do špeciálneho stacionára. Keď už nevládal, vystriedala ho manželka.
Martin sa začal pomaly prebúdzať, keď mal 15 rokov a plné vedomie nadobudol o rok neskôr. Nikto si to ani nevšimol. „Nemáte potuchy, aké to bolo desivé. Tvrdá realita, že strávim zvyšok života úplne sám. Nedokázal som vydať znamenie ani zvuk, aby som dal niekomu vedieť, že som pri vedomí. Bol som neviditeľný ako duch chlapca,“ spomínal Martin, ktorý svoj príbeh zverejnil v knihe Ghost Boy. Nikto netušil, že Martin sa dostal do stavu, ktorý je známy ako syndróm uzamknutia, kedy začal všetko vnímať, no nedokázal žiadnym spôsobom komunikovať.
Plakal bez sĺz
Článok pokračuje na ďalšej strane:
