Keď varil obyčajným ľuďom, bol najšťastnejší. Vlado Müller vedel prikázať aj smrti, aby chvíľu počkala
Slávny slovenský herec mal so synom Richardom náročný vzťah, ale nadovšetko ho miloval.
Majda Paveleková, jeho dlhoročná kolegyňa i kamarátka, však občas niečo vyzradila. Sebe vraj dával vinu, že sa tak veľmi odcudzili, že sa malému synovi málo venoval a s dospelým zasa málo rozprával. Paveleková bola aj pri tom, keď budúci spevák Rišo prichádzal v Nitre na svet. „Prežívali sme to s Vladom. Stáli sme s ním pod oknom pôrodnice a vykrikovali: Eliška, drž sa! Eliška, musíš to vydržať!“
Ďalšia kolegyňa z Nitry, Emília Došeková si na tieto chvíle tiež spomína ako na výnimočné pre celé divadlo: „Vlado žiaril a my všetci s ním. Nitrianske divadlo akoby sa zrazu zmenilo na raj...“
O bolesti v duši nehovoril
Po rozvode s Eliškou a odsťahovaní od rodiny sa so synom stretol len zopárkrát. Že mal pritom Riša úprimne rád, často počúval jeho pesničky a bol naňho hrdý, to zasa prezradila hercova nevlastná sestra Danka.
„Všetky trápenia si nechával pre seba. Nikdy sa nesťažoval nahlas, ani na bolesť v duši, no videli sme, že syn mu strašne chýba,“ hovorievala o bratovi. Na sklonku svojho života k Rišovi cestu predsa len našiel a stihol si trocha užiť aj vnúčatá. Vtedy bol vraj najšťastnejší na svete.
„Miloval syna do posledného výdychu,“ opísala hercovu otcovskú lásku sestra Danka v dokumente Slovenskej televízie Radosť zo života. „Zomrel potom, keď prišiel za ním Rišo. Vlado naňho čakal. Až keď syn pristúpil k jeho posteli, vydýchol naposledy.“
Odišiel ako chlap
Vlado Müller oslávil v marci 1996 šesťdesiatku, v apríli podstúpil operáciu na onkológii, potom sa rýchlo vrátil na chalupu a v júni toho istého roku zomrel. Tí, čo mu boli posledné mesiace nablízku, hovoria: „Žil až do konca ako chlap a aj zomrel ako chlap.“
Kde spočinula legenda slovenského filmu a divadla, nevieme. Vlado Müller si prial, aby miesto jeho posledného odpočinku zostalo utajené. Tak sa aj stalo.
