Janku požiadal o ruku faxom. Manželka Mariána Zednikoviča pri ňom stála aj vtedy, keď si nahmatal hrčku
Je rozhodne mojou najväčšou oporou. Neviem si predstaviť iného človeka po svojom boku, hovoril Marián Zednikovič.
„Keby som chodil s klapkami na očiach ako koníček, tak by som zrejme veľa radosti zo života nemal.“ Týmto mottom sa riadil legendárny herec Marián Zednikovič, ktorý dokázal byť uveriteľným tragédom, ale aj nenapodobiteľným komikom. Vyznačoval sa veľkou dávkou skromnosti a napriek úspechom a ohromnému talentu sa nikdy nad nikoho nevyvyšoval. V utorok 15. augusta by oslávil 72. narodeniny.
„Netreba si urobiť stred sveta zo seba samého. Nie som viac ako iní, som len súčasť jednej dážďovky, ako všetci,“ vravieval nezabudnuteľný Lord Norton, no najmä milujúci otec dvoch synov a oddaný manžel. S prvou manželkou Ľubkou sa po 25 rokoch rozlúčili po rozvode bozkom, s druhou manželkou Jankou im zostalo na lásku žalostne málo času.
Vyrastal obklopený dievčatami
Hovoril, že pochádzal z írečitej a komediantskej rodiny. Jeho dedko Viliam Stražan bol známym bábkarom a mama bola nadšenou ochotníckou herečkou. Marián Zednikovič vyrastal obklopený dievčatami a vynikal medzi nimi aj ako člen divadelného krúžku.
Sesternice a jeho staršia sestra Zdenka ho naučili dokonca vyšívať a šiť šaty pre bábiky. Jeho talent ale spočíval inde. Ako spomínali v relácii Radosť zo života, Marián mal v žiackej knižke poznámky typu „Mariánko behá po triede a baví spolužiakov“ a už vtedy bolo jasné, kam povedú jeho cesty.
Prekážal im žltý sveter
Na Vysokú školu múzických umení sa paradoxne na prvýkrát nedostal, údajne preto, že na prijímacie skúšky prišiel v žltom svetri a komisia si myslela, že je homosexuál. „Vtedy to bolo asi na prekážku, v tých dávnych časoch, tak ho nezvali. Rok preto strávil na balete,“ hovorila Zuzana Kronerová, ktorá sa neskôr stala Mariánovou spolužiačkou.
„Poslal som prihlášku na tri školy: architektúru, výtvarné umenie a herectvo. Práve tam však boli skúšky ako prvé. Neprijali ma. To bola prvá porážka v mojom príjemnom a šťastnom živote. Nepochopil som, ako sa to mohlo stať. Nechcel som si to pripustiť, Dokonca mi na obálku s rozhodnutím o neprijatí napísali ženské meno, Mária Zedníčková. Hlboko ma to urazilo. Snoval som pomstu, že sa na školu musím dostať,“ spomínal v roku 2007 pre Život.
Na VŠMU ho prijali do jedného ročníka s Hanou Gregorovou, Jurajom Ďurdiakom a Zuzanou Kronerovou. V tom čase bol už Marián Zednikovič zamilovaný do svojej lásky zo strednej školy, ktorú si chcel ihneď zobrať za ženu.
Ako sa vlastne voláš?
Článok pokračuje na ďalšej strane: