Janku požiadal o ruku faxom. Manželka Mariána Zednikoviča pri ňom stála aj vtedy, keď si nahmatal hrčku
Je rozhodne mojou najväčšou oporou. Neviem si predstaviť iného človeka po svojom boku, hovoril Marián Zednikovič.
„Janku som o ruku požiadal faxom, mal som chuť náš vzťah spečatiť manželstvom. Keďže som sa celý život snažil nerobiť okolo seba zbytočný cirkus, vzali sme sa potichu na slovenskom veľvyslanectve v Prahe,“ spomínal pre Život na netradičné zásnuby a druhú svadbu. Janka sa stala jeho motiváciou, rád jej kupoval kvety, šaty, chodili do kina a do divadiel a užívali si jeden druhého.
Nahmatal si hrčku
Spoločne založili aj tradíciu Letných shakespearovských slávností, ktoré Janka organizuje dodnes. Inšpiratívna láska manželov trvala len päť rokov, pretože jedného dňa si Marián Zednikovič nahmatal hrčku v oblastí mandlí.
„Myslel som, že mi napuchla mandľa, nevenoval som tomu pozornosť. Opuch zmizol a ja som to vyhodil z hlavy. O mesiac sa objavil na druhej strane. Už som vedel, o čo ide,“ povedal otvorene pre Život.
Vždy rozdával radosť
S rakovinou lymfatických uzlín Marián Zednikovič bojoval dva roky a najväčšou podporou mu bola práve manželka Janka. V hlave nosila jeho diagnózu, pretože Marián Zednikovič nechcel vedieť, ako zle na tom skutočne je. „Je rozhodne mojou najväčšou oporou. Neviem si predstaviť iného človeka po svojom boku,“ hovoril s láskou herec, ktorý hral ešte dva mesiace pred smrťou, a to aj napriek tomu, že nemal vlasy, mal zmenený hlas a opuchla mu pravá časť tváre.
Zákernej chorobe podľahol v máji 2007 ako 55-ročný. Opustil svet, na ktorý sa aj cez ťažké časy dokázal pozerať radostnými a bezstarostnými detskými očami.
„On bol typ človeka, ktorý sa vedel hodinu rozprávať v zelovoci so zelovocinárom. Vedel si s predavačkami v potravinách vymieňať recepty, rád komunikoval s ľuďmi a mal jednu úžasný vlastnosť – ak mal sám nejaký problém, nikdy nechodil zachmúrený. Vždy rozdával radosť,“ uzavrela manželka Janka.
