Viete, prečo sa dnes požehnávajú byliny? Sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa spája so starodávnym zvykom
Poznáte pôvod starodávneho zvyku?
Katolícka cirkev na Slovensku i v zahraničí slávi v utorok 15. augusta mariánsky sviatok, ide o Nanebovzatie Panny Márie. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie ustanovil v Ríme pápež Sergius I. (687 - 701).
Požehnanie
V Jeruzaleme sa tento deň vyvinul od 5. storočia ako sviatok Zosnutia Matky Božej, a tak ho aj svätia gréckokatolícki i pravoslávni veriaci. V roku 1950 vyhlásil pápež Pius XII. učenie, že Panna Mária bola telom i dušou vzatá do nebeskej slávy ako článok viery.
Na mnohých miestach na Slovensku i v zahraničí sa okrem pútí a procesií zachováva aj starodávny zvyk požehnávania kvetín a bylín. Základ tohto zvyku vznikol v 10. storočí v Nemecku. Sviatok doprevádza požehnanie kvetov, bylín a semien v kostoloch a chrámoch, ktoré sú symbolom jej pomoci na základe schopnosti liečiť dušu aj telo (človeka aj zvieraťa).
Kresťanské legendy
Motív kvetín vychádza z kresťanských legiend. „Podľa jednej verzie pochovali apoštoli Pannu Máriu na úpätí Olivovej hory. Z apoštolov sa však oneskoril Tomáš. Po príchode požiadal, aby mu apoštoli odsunuli balvan, pretože chcel naposledy vidieť Pannu Máriu. Potom, čo apoštolovia otvorili hrob, zistili, že sa v ňom nachádzajú iba kvety ruží, ľalií a ďalšie vonné byliny a kvetiny. Keď apoštoli uzreli v prázdnom hrobe zázrak v podobe kvetín, uverili vo vzkriesenie (Nanebovzatie) Panny Márie. Tieto byliny a kvetiny sa interpretujú ako zástupy mučeníkov, anjelov a panien, ktoré sprevádzali Máriu do neba,“ vysvetľuje Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska
