Bola mu ako vnučka. Dedo Jozef sa s Bambuľkou skamarátil po prvej otázke, do neba odišiel za manželkou
Keď sme sa prvýkrát videli, opýtala som sa ho, či má žuvačku. A mal! Hneď sme boli kamaráti, spomínala na svojho hereckého kolegu Monika Haasová.
Aj predstaviteľka malej Bambuľky, herečka Monika Haasová, si spomienky na nakrúcanie aj na nezabudnuteľného Júliusa Pántika navždy uchovala vo svojom srdci. „Keď sme sa prvýkrát videli, opýtala som sa ho, či má žuvačku. A mal! Hneď sme boli kamaráti. Každé ráno sme chodili Volgou po deda Jozefa, myslím, že takto som pána Pántika aj skutočne oslovovala. Kým sa vychystal, behala som po ich veľkom dome. Vnímala som to už ako taký ranný rituál,“ prezradila v relácii Zlaté časy na RTVS.
Podľa nej jej umelec pomohol aj s prípravou na konzervatórium v Bratislave, kde Monika študovala v rokoch 1992 až 1998. Oslovila ho práve preto, lebo chcela rady od niekoho, kto bol z fachu a zároveň jej bol najbližšie. Spolu prechádzali texty, chodila k nemu domov, teda na miesto, ktoré od detstva poznala.
Správaj sa ako Bambuľka!
Rola Bambuľky jej ale poriadne zamotala život. „Je to súčasť môjho detstva, ale len určitá časť. Lebo predtým aj potom bolo normálne žitie. Ale stávalo sa mi niekedy, že mi moja babička povedala: ‚Správaj sa ako Bambuľka,‘ smiala sa Monika v rozhovore.
Skvelým bonusom k seriálu bolo aj skutočné priateľstvo medzi Monikou a hereckou legendou. „Mali sme sa radi. Mala som vlastne tretieho dedka,“ spomína s dojatím na herca, ktorý do umeleckého neba odišiel 25. augusta 2002. Tento rok tak od jeho smrti uplynulo už 21 rokov.
Keby nebolo choroby a smrti jeho manželky, obľúbený umelec si mohol možno požiť aj o trochu dlhšie. Podľa Monikinej mamy Oľgy totiž Július Pántik veľmi zle prežíval odchod svojej polovičky. „To bola fantastická žena. Na nakrúcanie Bambuľky som nechodievala, ale keď padla tisíca klapka, urobila sa oslava, kam ma pozvali. Jolanka, manželka pána Pántika, tam pripravila výborné jedlo. Vždy o nej hovoril s veľkou láskou. Mali veľmi krásny vzťah. Myslím, že to išlo postupne. Najskôr manželkina smrť a potom choroba. Tak to v živote býva…“ nostalgicky si zaspomínala Bambuľkina mamička.
Pamätný odkaz Júliusa Pántika na spoločnej fotografii s Monikou Haasovou na jednom z bratislavských námestí „Kiežby deti sveta v náručí rodičov vyrastali“ tak už asi navždy zostane večný.