Na sedem dní sa stratil a chcel so všetkým skončiť. Michal Dočolomanský našiel silu prijať samého seba
Snažil sa to riešiť radikálne, ale našťastie sa to radikálne neskončilo, spomínala jeho kolegyňa Kamila Magálová.
Mal v sebe akýsi vnútorný úsmev. Aj keď sa jeden z najobľúbenejších hercov a spevákov vedel pre svojich fanúšikov rozdať, boli veci, ktoré si nechával pre seba. Michal Dočolomanský, od ktorého odchodu tento víkend uplynulo 25 rokov, až po rokoch priznával, že kým bol ako Jánošík profesionálne na vrchole, v súkromí sa ocitol na úplnom na dne. „Nemohol som ísť ďalej. Chcel som skončiť, no pomohli mi dvihnúť sa,“ spomínal pre Markízu obľúbený slovenský herec, ktorý nakoniec prijal samého seba takého, aký bol. Toto je jeho príbeh.
Mohol byť gymnastom
Michal Dočolamanský sa narodil v roku 1942 v poľskom meste Niedzica, ktoré v tej dobe patrilo do Slovenského štátu. Ako 12-ročný prišiel o otca a jeho mama musela sama vychovávať 10 detí. „Je pravda, že mama sa musela veľmi obracať, aby nás uživila a pomáhať sme museli aj my,“ povedal v rozhovore pre Markízu.
Po druhej svetovej vojne sa rodina presťahovala do Svätého Jura, kde Michalovi učaroval svet javiska ochotníckeho divadla. Už ako 13-ročný získal svoju prvú divadelnú rolu v rozprávke Hansa Christiana Andersena Snehová kráľovná, ktorá mu otvorila dvere do sveta herectva. „Najkrajšie obdobie v živote človeka je mladosť a detstvo. Nech ho človek prežije v akejkoľvek situácii, či je to vojna, či je to hlad, či bieda, vždy zostane detstvo tým najkrajším obdobím a človek naň spomína len s láskou,“ vravel Michal, ktorý sa nakoniec vyučil za automechanika a po škole sa venoval aj športovej gymnastike.
„Bol by som tú gymnastiku robil aj ďalej, keby ma kamaráti nepresvedčili, aby som išiel na Vysokú školu múzických umení,“ vysvetľoval. Automechanika zo Svätého Jura zobrali na VŠMU na prvý pokus. Nikdy sa nevenoval hudbe ani tancu, no všetci v ňom videli skrytý talent, ktorý museli len prebudiť.
Zmizol na sedem dní
Počas štúdia na vysokej škole sa stal členom Slovenského národného divadla a v tom čase spoznal aj svoju manželku Martu, s ktorou mal dve deti. Len ich najbližší vedeli, že sa rozišli, keď boli ešte deti malé. Rozvod však nastal až po 20 rokoch manželstva. „Každý rozvod je bolestivý. Pre jedného aj druhého. To bol aj prípad nás. Postupom času sme si všetko uvedomili a pochopili. Kolegovia sú tiež prekvapení, ako dobre sa nám darí,“ spomínal Michal Dočolomanský, ktorý napriek dobrému vzťahu s manželkou zvádzal vlastný boj.
Ako spomínali jeho hereckí kolegovia v relácii Radosť zo života, Michal Dočolomanský jedného dňa zmizol a sedem dní ho nevedeli nájsť. Najbližší len vedeli, že rieši životnú otázku, nad ktorou v tej dobe nedokázal zvíťaziť.
Článok pokračuje na ďalšej stránke:
