Maťka sa stará o smrteľne chorého manžela: Nikdy neprestanem milovať život. To je najmenej, čo môžem urobiť
Budem si pamätať z tohto celého to najkrajšie - lásku, úprimnosť, plnosť a radosť zo života, hovorí statočná manželka.
„Keď som takto pred šiestimi rokmi čakala na stanici, nevedela som, že čakám na lásku môjho života. Ja som vlastne nič neočakávala, len som ťa chcela spoznať,“ popísala začiatok vzťahu s Honzom influencerka Martina Kavalír Bucková, ktorú ľudia na sociálnych sieťach poznajú pod prezývkou Buca.
V čase, keď sa s Honzom spoznali, mali 25 rokov, boli po uši zamilovaní a celý život mali pred sebou. Chodili spolu len štyri mesiace, keď Honzovi z ničoho nič začala slabnúť ruka. Nikto vtedy netušil, že za to môže jedno z najhorších neurodegeneratívnych ochorení na svete – amyotrofická laterálna skleróza (ALS).
Nechcela od neho odísť
„Krátko na to sa začal kolotoč vyšetrení. Mohla som odísť, aj môžem, ale… Prvý rok sme si chorobu nepripúšťali,“ spomínala Martina v podcaste s Luciou Hurajtovou. Prvý rok bol podľa jej slov ako z učebnice fáz prijímania ochorenia. Hneď, ako mu lekári oznámili, že s ALS ho čaká maximálne päť rokov života, mali fázu popierania. Progres ochorenia však nedokázali oklamať.
Pacienti s ALS prestávajú chodiť, používať ruky, rozprávať aj prehĺtať. Martina poznala Honzu len vyše roka a napriek tomu sa rozhodla stáť po jeho boku. „Mne ani nenapadlo riešiť, že s ním nebudem. Keď človeka milujete, tak naozaj prvé, čo vám napadne, je, ako mu viete pomôcť a ako sa ho pokúsite zachrániť,“ priznala pre diva.sk Maťa, ktorá na sociálnych sieťach zdieľa ich spoločnú cestu.
Žiť s pocitom, že koniec je blízko
Honza je dnes úplne bez pohybu, nepoužíva ruky, nechodí a je plne závislý od pomoci Martiny, ktorú si pred dvoma rokmi zobral za ženu.
„Dnes ráno som sa zobudila a ty si už na mňa čakal. Klipkali ti oči a čakal si, kedy ťa otočím. Ležal si tam nehybne, bez možnosti pohybu, no usmieval si sa. Aj napriek tomu, že strácaš postupne všetko. Veď to si ty. Láska, chcel by som ťa objať, povedal si mi. Ľahla som si na teba a pomaly dala tvoje ruky okolo mňa. Neobjímať je veľkou chybou. Nemôcť objímať je tragédiou. My však vieme, aké to je, preto to robíme často,“ popísala len jeden z vzácnych momentov Maťa, ktorá vie, že ich spoločný čas sa kráti.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
