Po Dočolomanského oslave na ňu muž na ulici namieril zbraň. Božidara Turzonovová prežila vďaka svojmu talentu
Hovorím si, paráda, tak ja tu zomriem ako kráľovná Sisi a nikto to nebude vedieť, spomínala herečka na dramatickú udalosť.
Delil ich od seba iba rok. Božidara Turzonovová a Michal Dočolomanský spolu stáli na javisku už ako študenti a odvtedy sa herečka stala jeho najčastejšou partnerkou na javisku. „Vraveli nám, že sme štátni milenci,“ spomínal s úsmevom Michal Dočolomanský. Herci neboli len skvelí kolegovia, ale aj dobrí kamaráti v súkromí. „Od roku 1963 až do skutočne jeho posledných dní sme priebežne spolu filmovali a hrali v divadle. Naozaj toho bolo veľmi veľa. Na Miša Dočolomanského si spomínam ako na brata,“ prezradila pre Nový Čas Božidara Turzonovová, ktorá po hercovom boku prežila veľké životné míľniky a nechýbala medzi nimi ani oslava Miškovej päťdesiatky. Na ten deň herečka dodnes nezabudla, stačilo málo a nemusela byť medzi živými.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/1618829748367906/photos/a.1618830855034462/1897187767198768/?type=3
Zbadala niečo živé
„Môj herecký kolega Michal Dočolomanský oslavoval päťdesiatku. Písal sa rok 1992, bolo 25. marca. Večer sme hrali Na skle maľované a po predstavení sme sa všetci z Hviezdoslavovho divadla presunuli do klubu na Miškovu oslavu. Odtiaľ som potichučky zmizla, pretože na druhý deň som už o siedmej cestovala do Popradu,“ popisovala príhodu v rozhovore s Ľubicou Krénovou. Bolo 15 minút po polnoci, keď Božidara Turzonovová sama cupitala domov.
„Bývam v centre a pri Modrom kostolíku som zrazu zbadala, že tam niekto stojí. Nevedela som, či sú to ľudia alebo človek, ale bolo mi jasné, že je tam niečo živé,“ spomínala na moment, keď za sebou započula kroky. Spozornela, pretože to neboli kroky človeka, ktorý by za ňou išiel náhodne.
Poď!
„Prišla som po Klemensovu ulicu a povedala som si – ak pôjde doľava alebo doprava, tak „hysterčím“ zbytočne, ale ak pôjde ďalej za mnou, je to jasné. Úmyselne som zintenzívnila krok a on skutočne išiel celý čas za mnou. Ako som prišla k bráne svojho domu, urobila som prudko vpravo v bok a zašla som do vozovky. Zapískala som do okna. Chcela som mu tým dať najavo, že na mňa v byte niekto čaká. Ten človek zrazu zastal zmätene, priskočil ku mne a povedal: ‚Poď!‘,“ hovorila Božidara Turzonovová. Keď sa pozrela na svoje brucho, videla, že neznámy muž na ňu mieril revolverom.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
