Cez vojnu prekonala strašnú traumu. Květa Fialová si aj tak zachovala optimizmus, pokoj našla v starobe
V 60. rokoch bola považovaná za jednu z najkrajších československých herečiek.
Jednou z prvých výraznejších úloh Květy Fialovej vo filme bola princezná Florindella v známej veršovanej rozprávke Martina Friča Princezna se zlatou hvězdou (1959). Nasledovala vojnová dráma Smrť sa volá Engelchen (1960) v réžii Ivana Balaďu podľa prózy Ladislava Mňačka. (Námet neskôr spracovala aj dvojica oskarových režisérov Ján Kadár a Elmar Klos).
Tornádo Lou
Ako nespútaná Tornádo Lou sa predstavila Fialová v paródii Limonádový Joe aneb Koňská opera režiséra Oldřicha Lipského (1964). Objavila sa v oscarovej snímke Jiřího Menzela Ostro sledované vlaky (1966). V tom istom roku stelesnila tiež postavu Clarence, vypočítavej nevesty Oldřicha Nového, v paródii na hororové príbehy Fantom Morrisvillu režiséra Bořivoja Zemana.
Svojráznu ráčkujúcu milenku hrala tiež v komédii Ženu ani květinou neuhodíš Zdeňka Podskalského. Česká kinematografia objavila v tomto čase v herečke ideálnu predstaviteľku krásnych osudových žien a v 60. rokoch sa tak Květa Fialová stala pre mužské publikum sexsymbolom.
Tajná agentka
Václav Vorlíček ju ako pôvabnú agentku tajnej služby v roku 1967 obsadil do špionážnej komédie Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Postavu pokútnej liečiteľky, ktorá pomáhala ženám s neželaným tehotenstvom, vytvorila Květa Fialová v snímke Partie krásného dragouna v sérii filmov Jiřího Sequensa o kriminalistickej partii rady Vacátka.
V roku 1971 hrala v bláznivej komédii Oldřicha Lipského Slaměný klobouk. Ten istý režisér ju obsadil aj do divácky úspešnej komédie Adéla ještě nevečeřela (1977) ako grófku Thunovú.
Viac si môžete prečítať na ďalšej strane.
