Nacistom sme poriadne zavarili. Pripomíname si výročie SNP, ktoré zo Slovákov napriek porážke urobilo víťazov
Pozrite si, ako vyzeralo povstanie, ktoré svetu ukázalo, že sa vieme postaviť aj najmocnejšiemu zlu. Nacistom sme výrazne uškodili, pretože nemohli použiť svoje jednotky na východe.
Partizánske velenie sústredené v Hlavnom štábe partizánskych oddielov sa snažilo, aby sa čo najviac partizánskych jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji. V prvých mesiacoch roku 1945 boli partizánske skupiny takmer vo všetkých horských oblastiach nemeckou armádou kontrolovaného Slovenska.
Napriek značnej snahe nacistov eliminovať partizánske hnutie sa väčšina jednotiek dostala z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie ale o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak tomu bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.
Povstanie sa začalo priskoro, ale malo zmysel
Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu hovorí, že žiadne protifašistické povstanie nemalo v tom čase bez súčinnosti a spojenia sa s oslobodzovacími vojskami šancu na úspech.
„Tak tomu bolo aj v prípade SNP. V čase jeho vzniku sa východná hranica povstaleckého územia nachádzala vo vzdialenosti 120 až 150 kilometrov od frontu vo Východných Karpatoch a 450 až 500 kilometrov od frontu v Rumunsku. Vzdialenosť posledných ohnísk organizovaného odporu povstaleckých ozbrojených síl v okolí Banskej Bystrice od spomenutých frontov bola 180 až 240 kilometrov," podotkol. Povstanie malo vzniknúť pôvodne neskôr, a to po koordinácii s velením sovietskej armády, lenže nacistické okupačné vojská vstúpili na územie SR.
„Povstalecké ozbrojené sily bojmi pri obrane povstaleckého územia viazali početné vojská protivníka, ktoré nemeckému veleniu v tom čase citeľne chýbali na fronte vo Východných Karpatoch a na území Rumunska, znemožňovali Nemecku využívať podstatnú časť hospodárskeho a ľudského potenciálu Slovenska,“ dodal historik.
Pokusy prekrúcať históriu
Aj v súčasnosti sa však stretávame s viacerými pokusmi prekrúcať históriu a netýka sa to len spochybňovania SNP. Ako sa pozerá na takéto snahy o prekrúcanie dejín historik? Róbert Arpáš vraví, že nielen v našej histórii sme ‚ohýbanie´ histórie zažili už niekoľkokrát.
„Nikdy však z toho nevzniklo nič dobré. Naopak, práve zo ‚straty historickej pamäti´ sa zrodili ďalšie konflikty, ktorým sme sa mohli vyhnúť, keby sme si z histórie vzali ponaučenie. V prípade Slovenska napríklad rehabilitácia až adorácia ľudáckeho režimu nielen ‚zametá´ cestu do parlamentu subjektom, ktoré sa otvorene hlásia k dedičstvu slovenského štátu z rokov 1939 až 1945, ale taktiež posúva hranice ‚normálnosti´, teda zodpovednej a slušnej politiky,“ zdôraznil Arpáš.
