Ku káve vám pribalia aj poriadnu dávku lásky. Podnik na Považí dala zdravotne znevýhodneným zmysel života
Kaviareň Na Ceste je trochu iná než ostatné.
„Mnohí naši klienti sú inštitucionalizovaní od raného detstva alebo od skorej mladosti. Nezažili bežné denné aktivity a rozhodovanie sa, toto všetko boli pre nich nové veci. Všetko sme s nimi museli natrénovať,“ pokračuje Janka Pondušová.
Špeciálne kartičky
S klientmi najskôr cestovali hromadnou dopravou, ale aj vytvárali špeciálne kartičky. „Zo štyroch zamestnancov chránenej dielne traja verbálne nekomunikujú, aj keď rozumejú. Pre prípad, že by nevedeli odkomunikovať, čo potrebujú, alebo by sa stratili, nosili so sebou kartičky, kde bol napísaný kontakt, adresa domova a vetička typu pomôžte mi zavolať,“ dodáva.
„Keď začali pracovať, tak sme mávali intenzívne stretnutia v Kochanovciach, aby sme na týždennej báze riešili ich obavy, strachy, neistoty. Práca v kaviarni im nerobila problém, boli veľmi zdatní, najväčšie obavy mali z cestovania, no nakoniec zvládli aj to,“ hovorí spokojne riaditeľka DSS, ktoré napokon s rovnakou myšlienkou ku kaviarni o dva roky neskôr pridružilo aj baliareň.
Vzájomná motivácia
Práca v kaviarni klientov domova sociálnych služieb nielen nesmierne baví, ale aj posúva. „Najvýraznejší posun je v ich samostatnosti a v tom, ako si cenia sami seba. Už dokážu vyjadriť nespokojnosť, keď ich niekto podceňuje alebo keď sa niekto správa neadekvátne ich veku. Na začiatku sa voči tomu nevedeli vyhraniť. Už si uvedomujú, koľko toho dokázali," dodáva Zuzana Mokrášová, členka občianskeho združenia Na ceste.
Dodáva, že si dnes vedia sami vypýtať jedlo, kúpiť veci a nerobí im problém ani spomínanie cestovanie do práce. Ako však konštatuje, práca v kaviarni motivuje aj klientov, ktorí do práce nechodia a celý deň trávia v domove. „Vidia, že títo ich kamaráti samostatne rastú, tak sa za nimi ťahajú. Tento podnet neprichádza zvonku, ale priamo zvnútra. Povedia si: ‚Budem chodiť do roboty tak, ako Peťo s Paľkom alebo Majka.‘,“ uzatvára.